STOŽOK. Väčšinu jeho futbalovej kariéry je spätá s podpolianskymi klubmi zo Stožku a Detvy. Výnimkou bola sezóna 2021/2022, v ktorej pôsobil v Kováčovej.
Reč je o 29-ročnom záložníkovi Marekovi Fekiačovi, ktorý bol v nedávno skončenom ročníku I. triedy ObFZ Zvolen s 18-timi gólmi najlepším strelcom druhého Stožku.
Futbalové začiatky Mareka Fekiača však neboli ako u väčšiny chalanov. „Ako malého ma futbal, a celkovo šport, vôbec nebavil. Aj keď starý otec pozeral nejaký zápas, tak som mu do toho hundral, aby to prepol na niečo iné. V rodine som nemal nikoho, kto by aktívne hrával v minulosti futbal, tak ma ani nemal kto k nemu skôr priviesť,“ vysvetlil v úvode.

Keď začínal bol poriadne drevo
Zlom nastal keď mal 9 či 10 rokov. „V tom čase sme bývali ďalej od centra Stožku a nemal som okolo seba veľa rovesníkov. Jeden z niekdajších najlepších kamarátov chodieval trénovať dole do dediny, a keďže som nemal v tom čase čo robiť, tak som sa párkrát vybral s ním na tréning. Zo začiatku ma to nebavilo a popravde bol som riadne drevo,“ zasmial sa a pokračoval,
„Zdobila ma len rýchlosť, ale časom sa môj pohľad na futbal začal meniť k lepšiemu. Poctivo som trénoval, následne prišli nejaké zápasy za mladších žiakov v Stožku a uvedomil som si, že som sa v tom našiel. Začínal som ako ľavé krídlo útoku, ale postupom času ma prerobili na stredného záložníka, ktorého hrávam dodnes.“
V jeho poslednom zápase za mladších žiakov hral priateľský zápas proti MFK Detva.
„Aj keď sme dostali poriadnu nakladačku, zápas mi ako jednotlivcovi vyšiel vynikajúco. Po zápase prišiel za mnou tréner Detvy, či nechcem ísť ku ním na skúšku do letnej prípravy. Najprv som váhal, pretože som sa bál novej výzvy a prostredia, ale tesne pred začiatkom prípravy ma znovu kontaktovali a nechal som sa zlomiť,“ prezradil ďalej o svojej futbalovej ceste.
Za starších žiakov v Detve odohral Fekiač dve sezóny na poste stredného záložníka.

Ďalej sa okrem iného dočítate:
- ako si Marek Fekiač spomína na svoje seniorské začiatky v Detve,
- ako si spomína na svoje angažmán v Kováčovej,
- prečo skončil v Kováčovej,
- prečo stále odmieta ponuky z vyšších súťaží,
- aký je jeho recept na góly,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- o akých jeho trapasoch by sa dala vydať kniha,
- čo považuje za svoj najkrajší gól a ako padol,
- kto je jeho najväčší športový vzor,
- čo okrem futbalu patrí medzi jeho hobby,
- kde si najlepšie oddýchne od bežného života,
- pre ktorý kolektívny šport nenašiel pochopenie,
- aký je jeho nesplnený športový sen
„Hneď v prvej sezóne som zažil s tímom postup do druhej ligy. V nasledujúcom ročníku sme skončili na druhom mieste za béčkom Dukly Banská Bystrica. Kebyže máme do ďalšej sezóny dvojičku, v Detve by sa hrala prvá liga, aj keď by som už nebol súčasťou tímu kvôli veku, ale mal som na tom aspoň zásluhu. V týchto dvoch sezónach som získal najviac futbalových skúseností za svoju kariéru s tým, že za tým stálo aj množstvo driny,“ povedal.
Pri prechode do dorastu si ho v Detve chceli ponechať, aj keď mal rôzne ponuky. On ale uprednostnil rodnú obec.
„Prišli rôzne ponuky aj z inokadiaľ, ale moje kroky smerovali späť na Stožok, keďže mi chýbala stará partia a nemal som v pláne do budúcna hrávať vyššie súťaže, ale futbal som bral len ako koníček. Po troch sezónach v Stožku a rozpadnutí partie, som poslednú sezónu v doraste odohral znovu vo farbách Detvy,“ priblížil.