Ostrá Lúka - Popoludnie obyčajného pracovného dňa. Dedina Ostrá Lúka akoby driemala. Pár detí prebehne okolo nás, trojica turistov obdivuje kaštieľ. Ticho je aj vo farskej záhrade. Každý toto ticho vníma inak. Napríklad zlodej. Tomu náramne vyhovuje, keď ho pri „robote“ nikto neruší. Určite sa tichu potešil aj zatiaľ neznámy páchateľ (či páchatelia?), ktorý sa pred niekoľkými dňami dostal cez okno do ostrolúckeho kostola.
„Pani farárka nie je doma. Má dovolenku. Asi išla k rodičom na Poniky,“ dozvedeli sme sa od pani Horvátovej, ktorá pracuje v tamojšom archíve. Ide s nami do chrámu, ktorý – po tom, čo pôvodný kostol padol za obeť vojne – vybudovali z bývalého humna. Doň preniesli aj časť vybavenia, vrátane sošiek apoštolov Petra a Pavla. „Boli tamto na polici nad oltárom,“ ukazuje pani Horvátová. Ako hovorí policajná správa, zlodej sa dostal do kostola cez okno v čase od 18. hodiny 12. júla do dopoludnia 15. júla. „Musel to byť niekto, kto to tu dobre poznal,“ uvažuje naša sprievodkyňa. „Možno tu bol počas osláv. Pochybujem, že by to urobil niekto z našich ľudí. A zlodej musel vedieť, že plastiky majú veľkú hodnotu. Vraj okolo 300 tisíc.“ Tú vyčísľuje pamiatkový úrad, keďže sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Zrejme naozaj pôjde o šesťcifernú sumu. Ak sa ich podarí vyviezť do zahraničia, tak sa cena znásobí. Škoda ide na účet Evanjelického cirkevného zboru v Ostrej Lúke.
Obe sošky sú vyrobené z lipového dreva. Vyrezal ich neznámy autor niekedy v 17. storočí. Roky narušili drevo a aj pôvodná polychrómia sa strácala, opadávala, preto v roku 1991 akademický sochár Ján Fiľo barokové sošky vysoké viac ako osemdesiat centimetrov zreštauroval zároveň s plastikou Ukrižovaného z 18. storočia. Tú si zlodej v kostole nevšimol. Alebo tušil, či vedel, že v tomto prípade nejde o originál, ale že nad oltárom je len kópia?
Jozef SLIACKY
