HONTIANSKE NEMCE. Pochádza z futbalovej obce, vyskúšal si ako sa hrá v Česku, obliekal aj dresy Zvolena či Kováčovej. V aktuálnej sezóne je najlepším strelcom šiestoligových Dudiniec.
Juraj Marunčiak sa od malička venoval nielen futbalu, ale aj stolnému tenisu. Ku futbalu ho priviedol jeho otec, s ktorým chodieval na každý zápas Hontianskych Nemiec. Od 6. rokoch hrával v prípravke miestneho OTJ.
„Futbal som si zamiloval už od malička. V podstate už od dvoch rokov som kopal do lopty. Futbal ma vždy veľmi bavil a napĺňal. Učaroval mi najmä tým, že futbalista má možnosť vymyslieť rôzne herné riešenia, ako sa dostať ku gólu, alebo meniť tempo hry,“ prezradil v úvode a pokračoval, „Veľmi sa mi páči, že aj slabšie mužstvo môže zdolať favorita, keď dokáže dodržať herný plán a taktické pokyny.“
Marunčiaka na futbale ale najviac bavia góly. „Vždy som na futbale miloval strieľanie gólov, či už to bolo z hry alebo priamych kopov. Veľmi mám rád, keď dokážem vymyslieť zaujímavú finálnu prihrávku, to je tiež pre mňa podobné, ako keď strelím gól,“ vysvetľuje.
Čierny: Ak chcete hrať na Slovensku tenis, treba sponzora alebo bohatých rodičov Čítajte Pomohli mu tréningy v Dukle Banská Bystrica
V OTJ Hontianske Nemce prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami až po A mužstvo. „Keď som hrával za mladších a starších žiakov, veľa mi dali tréneri Milan Štievko alebo Bohuš. S mladšími žiakmi sme dokonca vyhrali tretiu ligu. Mali sme vtedy veľmi silný ročník,“ zaspomínal si.
V dorasteneckých časoch tiež stále hrávali o popredné priečky. „Pamätám si, že jednu sezónu sa mi podarilo ako strednému záložníkovi streliť približne 40 gólov a v jednom zápase dokonca desať,“ usmial sa.
Marunčiak trénoval aj v Dukle Banská Bystrica. „Tieto tréningy mi dali veľa, veľmi za to ďakujem Paľovi Matušovovi, ktorý mi vtedy veľmi pomáhal a vybavil mi aj toto v Dukle Banská Bystrica. Každý týždeň som mal 6 až 7 tréningov na Dukle a ešte aj v Hontianskych Nemciach. Na Dukle boli super tréneri, či už Ján Oravec alebo Ľubomír Faktor, ďakujem im veľmi pekne, že som sa mohol učiť stále niečo nové a zlepšovať sa,“ vyznal sa.
Ako mládežník vždy rád hrával proti starším hráčom, podľa Marunčiakových slov ho to posúvalo vpred a pomáhalo zlepšovať sa. „Musím sa priznať, nenávidím prehry, nech sa to týka čohokoľvek. Som veľmi súťaživý a stále chcem vyhrávať,“ zasmial sa.
Hrával vo Zvolene, Česku, Kováčovej či Pliešovciach. Zdobia ho oddanosť, vernosť a charakter Čítajte Angažmán v Česku
Z materského klubu odišiel Marunčiak na skusy do Česka, kde pôsobil v klube Sokol Cholupice v súťaži Pražský prebor.
„Môj strýko žije v Klatovách a poznal sa zo školy s jedným funkcionárom Viktorie Žižkov. A tak som začal prípravu v ich rezervnom tíme SK Horní Měcholupy. Odohral som tam super prípravné zápasy proti Bohemians Praha, Kladnu a ďalším pražským tímom. Tréner mi však po príprave povedal, že chcú hrať so svojimi odchovancami, že by som odohral zrejme len polovicu zápasov, tak som po vzájomnej dohode prestúpil do TJ Sokol Cholupice,“ prezradil o svojej českej ceste.
Cholupice hrali tú istú súťaž, ale Marunčiak mal možnosť odohrať viac zápasov. „V oboch českých kluboch bola super partia mladých hráčov a dobrý kolektív. Boli ku mne veľmi dobrosrdeční a snažili sa mi vo všetko pomáhať. Som rád, že sa mi párkrát podarilo aj sa strelecky presadiť za TJ Sokol Cholupice,“ dodal.
V Kováčovej veľa príležitostí nedostával, vo Zvolene bol v nesprávny čas
Z Čiech sa vrátil na Slovensko, po zranení sa snažil dostať do formy v Kováčovej.
„Vtedy hrali v Kováčovej prevažne mladí hráči doplnený pár staršími a skúsenými chlapcami. Tiež sme boli dobrá partia, ktorá po zápase zašla na spoločný obed či večeru. Tréneri Kvačkaj a Biba robili dobré tréningové jednotky. Prišiel som tam po zranení, takže bolo ťažké sa dostať do hernej kondície, nedostával som však až toľko šancí, akoby som chcel,“ povedal.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- ako si spomína na sezónu vo Zvolene, po ktorej vypadli do štvrtej ligy,
- aká náhoda zariadila, že sa ocitol v Dudinciach,
- čo hovorí na svoju streleckú potenciu a partiu v Dudinciach,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- aký najväčší trapas v kariére sa mu stal,
- ktoré góly považuje za svoje najkrajšie,
- kto je jeho najväčším vzorom,
- na ktorom jedle si vždy pochutí,
- čo je jeho nesplneným športovým snom
Z Kováčovej odišiel teda skúsiť svoje šťastie do Zvolena, kde sa tiež tvoril dobrý kolektív z mladých futbalistov. A pod Pustým hradom už Marunčiak dostával viac príležitostí.
„Tréner Luknár mal zaujímavé tréningy, veľmi sa mi páčili, aj keď nám niekedy dával poriadne do tela, ale vedel čo robí,“ netajil.
