ZVOLEN. Hovorí sa, že jablko nepadlo ďaleko od stromu a to do istej miery platí aj v tomto prípade. Dávid Čierny je ctižiadostivý 23-ročný mladík, ktorá si ide za svojim cieľom a robí v zámorí dobré meno rodnému Zvolenu a našej krajine.
Pravda, štipku talentu určite zdedil po svojom otcovi, úspešnom hokejistovi Jozefovi Čiernom, ktorý bol prvým draftovaným Zvolenčanom do NHL. V roku 1992 si ho v druhom kole vybralo Buffalo Sabres.
Dávid sa však dal na tenis a dobre urobil. Na Slovensku síce nie je taký známy ako niektoré tenisové mená skloňované v médiách - Alex Molčan, Norbert Gombos, Martin Kližan či Filip Polášek, ale jeho úspechy treba verejnosti piblížiť, pretože je rozhodne o čom hovoriť.
Od malička patril Dávid Čierny k výrazným tenisovým talentom na Slovensku. V roku 2020 odišiel študovať a hrať tenis do zámoria. Najskôr pôsobil na univerzite v Richmonde, v roku 2021 bol súčasťou družstva, s ktorým vyhrali svoju Atlantickú konferenciu a kvalifikovali sa na národné finále univerzít NCAA.
„Je to jedno z najväčších víťazstiev, ktoré môže univerzita získať. Finálový turnaj sa vysielal na ESPN, získali sme prsteň s vlastným menom za víťazstvo,“ priblížil Dávid Čierny.
Po príchode nového brankára bol na tom zle, ale veril si a napokon doviedol Zvolen do finále Čítajte V roku 2022 pokračoval v štúdiu na Utah State University v meste Logan. Čierny sa v tom roku stal finalistom západnej konferencie univerzít v USA, čo sa mu podarilo len ako druhému študentovi tejto školy.
Za tento úspech bol nominovaný na cenu najlepší športovec školy. V roku 2023 sa mu podarilo získať ocenenie najlepšieho medzinárodného športovca univerzity. Získal aj cenu za najlepší športový moment školy. Tým bolo jeho víťazstvo nad Geronimom Busleimanom, 33. hráčom amerického rebríčka, ktorý je vo svetovom rebríčku okolo 600. miesta.
Začiatkom mája mal úspešne dokončil bakalárske štúdium na škole v Utahu a mal promócie. Navyše za výborné športové a študijné výsledky dostal štipendium na pokračovanie v štúdiu.
Viac o sebe, svojej tenisovej ceste, univerzitnom športe, tenisových podmienkach v USA prezradil v úprimnom rozhovore Dávid Ćierny.
S tenisom ste začali ako štvorročný. Prečo ste si vybrali tento šport, čím vám učaroval?
Začalo to u nás na dvore. Veľakrát som s otcom skúšal rôzne športy, a keďže otec bol hokejista, mal som vždy v rukách buď hokejku alebo tenisovú raketu. Keď som bol malý, tak tenis ma viac bavil a aj som ho viac hrával, oproti hokeju mi prišiel oveľa priateľskejší šport. Hokej mi v tom období prišiel príliš tvrdý.
S tenisom ste začínali v Lieskovskom tenisovom klube, ako si spomínate na svoje začiatky tam?
Rodičia ma z ničoho nič prihlásili do Lieskovca a nejako som si to obľúbil. Bol som veľmi pracovitý a vždy som bol veľmi aktívny. V Lieskovci som pôsobil do svojich 14 rokov. Na toto obdobie mám veľmi pekné spomienky. Bol tam priateľský kolektív a vždy som tam strávil na kurte celý deň.
Páčili sa mi tam aj kempy, ktoré robili, hrával som sa s druhými deťmi. Otec vtedy ešte hrával hokej, takže to bolo veľmi výhodné aj pre nich, nechať ma tam celý deň (smiech). Keď som mal 8 či 9 rokov začal som chodiť na turnaje. Pamätám si, že som vyhral hneď môj prvý turnaj. Tak som sa rozhodol, že sa budem venovať tenisu aj ďalej.
Tenisový tréner Dávid Tužinský: Dievčatá sú pracovitejšie ako chalani Čítajte Akým trénerom bol Dávid Tužinský?
Po tých skúsenostiach a tréneroch, ktorých som mal, mi Dávid mi prišiel pohodový a poctivý tréner. Vidieť, že sa do tenisu vyzná po všetkých stránkach. Bez neho by som určite nezašiel tak ďaleko, on ma naučil všetky základy, techniku a ako sa správať na kurte.
Ste ešte spolu v kontakte?
Jasné, aj teraz, keď som doma, občas sa prídem pozrieť do Lieskovca.
Tréner Dávid Tužinský o Dávidovi Čiernom:
Nie vždy ostane kontakt medzi trénerom a zverencom aj po tom, ako sa ich cesty rozídu. To však neplatí o Dávidovi Čiernom a jednom z jeho prvých trénerov Dávidovi Tužinskom z Lieskovského tenisového klubu. Vždy, keď sa stretnú, tak sa tréner Tužinský informuje o jeho výsledkoch a o tom, ako sa mu darí.
Ako si spomína Tužinský na pôsobenie Dávida Čierneho v LTC? „Dávid bol pracovitý a skromný chalan, na tréningoch nesmierne cieľavedomý. Keď pôsobil u nás, podával na turnajoch stabilné výkony a získal u nás dva tituly majstra Slovenska,“ prezradil.
Podľa trénerových slov jednou z najväčších Čierneho predností je pracovitosť. „Taktiež má veľmi kvalitný servis a presnú, priam bezchybnú hru od základnej čiary,“ doplnil Tužinský.
Budúcnosť má však podľa trénera vo svojich rukách. „Podľa toho čo chce, sa musí sám zariadiť. Škola a profesionálny tenis sa zlúčiť nedá, takže po ukončení školy ukáže čas, kam sa bude jeho tenisová kariéra uberať,“ zakončil tréner Tužinský.
V LTC sa vám nesmierne darilo, získali ste aj niekoľko titulov majstra Slovenska.
Trikrát som sa stal majstrom Slovenska vo dvojhre do 14 a do 16 rokov a raz vo štvorhre, takže v podstate mám 4 majstrovské tituly. Za Lieskovec som hrával do mojich 12 rokov a potom, keď som sa dostával na vyšší level, tak som prestúpil na hosťovanie do Trnavy, tam sme vyhrali súťaž družstiev niekoľkokrát 3 po sebe. A keďže som sa už rozbiehal a potreboval som aj zmenu, tak som sa rozhodol, že pôjdem do Trnavy, kde som sa zlepšoval.
Mali ste v detstve nejaké tenisové vzory?
Keď som bol malý, tak to samozrejme ním bol Roger Federer. Jeho štýl hry mi prišiel pohodový, tiež som na kurte taký tichý a neukazujem emócie, iba sa sústredím na hru. Prišiel mi blízky môjmu štýlu hry. A časom, keď som už bol starší, tak viac mi štýlom sedel Andy Murray. Takže za moje vzory považujem práve Federera a Murrayho.
Potom ste išli do Trnavy, kde ste tiež popri škole hrali tenis. Aké náročné bolo pre vás skĺbiť školu s profesionálnym tenisom?
Keď som bol v Lieskovci, chodieval som na ZŠ Hrnčiarsku vo Zvolene. Keď som mal ranné tréningy, väčšinou som vymeškával prvé dve hodiny, takže učitelia asi neboli spokojní (smiech). Mal som dohodnutý individuálny učebný plán. Ráno som trénoval, potom som mal školu do nejakej druhej a potom znova tréning.
Po skončení ZŠ som odišiel do Trnavy, ale hľadal som si takú školu, ktorá by mi vyhovovala aj kvôli tenisu. Napokon som sa rozhodol, že ostanem študovať vo Zvolene na súkromnom gymnáziu Pink Harmony, mimochodom, chodil tam aj hokejista Michal Ivan, bol som s ním spolužiak. Aj on mal individuálny plán, stretli sme sa asi dva razy za školský rok (smiech).
Dosť mi tam vychádzali v ústrety. Od pondelka do piatku som bol v Trnave a občas som prišiel na víkend domov. Keď boli skúšky, prišiel som tam na jeden alebo dva dni a potom som sa vrátil do Trnavy naspäť.
Železnice opravia trať medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, cestujúcim pošlú autobusy Čítajte Po maturite ste sa vybrali do USA, kde ste pokračovali v štúdiu, ale aj tenise, kde ste už tretím rokom. Prečo ste sa rozhodli pre túto zmenu?
Ja som si povedal, že pôjdem do USA už keď som mal 16 rokov, takže nerozhodol som sa po maturite. Keď môj otec pôsobil v zámorí, mal som to šťastie párkrát sa tam ísť pozrieť, takže už som trošku vedel, aká tam je kultúra, aké tam majú športy zázemie a podobne.
Niekedy je ťažké zistiť, ako to tam funguje, ale ja som to už našťastie vedel. Už vtedy sa mi Amerika začala páčiť. Poznal som aj pár ľudí, ktorí sa rozhodli ísť na univerzitu a tam hrať tenis, väčšinou všetci povedali, že je to veľmi dobrý krok pre mňa. Rodičia vždy chceli, aby som odišiel do USA a aj pre mňa to bol taký menší cieľ.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- prečo sa vôbec nedajú porovnať podmienky na šport v USA a na Slovensku,
- aká starostlivosť je na amerických univerzitách o športovca,
- čo išlo Čiernemu neustále v hlave, keď hrával na Slovensku,
- aký veľký tím má k dispozícii,
- koľko fanúšikov chodí na zápasy jeho univerzity v americkom futbale, basketbale a tenise,
- ako vnímajú Američania úspechy športovca zo Slovenska,
- čo pre neho znamenajú rôzne ocenenia školy, ktoré získal,
- kde berie motiváciu,
- či si myslí, že zdelil po svojom otcovi a prečo ho nelákal hokej,
- aký je jeho obľúbený a neobľúbený povrch, či vysnívaný turnaj,
- prečo podľa Čierneho na Slovensku stále platí, že tenis je šport pre bohatších,
- čo si myslí o Slovenskom tenisovom zväze,
- či vie aj o ďalších Slovákoch, ktorí hrávajú tenis v USA na univerzitách,
- ako vidí svoju tenisovú budúcnosť
Aká náročná bola pre vás táto zmena?
Dá sa povedať, že už ako som odišiel hrávať tenis za Trnavu, tak som si zvykal na to, starať sa sám o seba. Bol som tam celý týždeň a domov sa vracal len nachvíľu. Otec vtedy ešte hrával hokej a mama veľa cestovala. Mnohokrát sa stalo, že sme sa videli raz do mesiaca, takže už som bol osamostatnený.
Keď som sa prvýkrát dostal do zámoria, nebol to pre mňa taký veľký skok, ale nie je to ľahká zmena. Poznám veľa ľudí, ktorí prišli do USA a neboli na toto zvyknutí, niektorí sa aj vrátili. Ale ja som vedel, čo môžem očakávať a bolo to pre mňa o to ľahšie.
Čiže, od začiatku bol cieľ, že budete študovať v USA a popri tom hrať tenis?
Áno. Keď som hrával v Trnave a začínal cestovať, videl som, že tenis je finančne veľmi náročný šport a pokiaľ nemáte dobrých sponzorov, a na Slovensku nepatríte k najlepším trom, tak je to náročné. Ale vlastne ani keď ste medzi najlepšími na Slovensku, tak niekedy nedostanete, čo potrebujete.
A čo sa týka tenisu, ako funguje tento šport na univerzitách? Je veľký rozdiel medzi tým, na čo sme zvyknutí na Slovensku a v USA?
