ZVOLEN. Zvolenský odchovanec Adam Trenčan pôsobí v klube pod Pustým hradom už tretiu sezónu po sebe a pokračovať v materskom klube bude aj v tej nasledujúcej.
Dva ročníky kryl chrbát švédskemu brankárovi Robinovi Rahmovi, pred nedávno skončenou sezónou na neho vo Zvolene vsádzali, mal byť jednotkou, no po príchode Kanaďana Patersona bolo zrazu všetko inak.
Rozlúčka so sezónou: Najobletovanejší bol Trenčan, Viedenský aj Oremus vyzdvihli fanúšikov Čítajte Napokon však odchytal v základnej časti 35 duelov a aj keď nemal vždy plnú dôveru trénerov, v play-off neraz držal svojimi zákrokmi celý tím nad vodou a dotiahol ho až do finále proti Košiciam. Ziskom striebra skompletizoval 32-ročný gólman svoju zbierku medailí.
Adam má aj po sezóne plné ruky práce, dokončuje totiž rodinný dom neďaleko Zvolena. Dobre naladený brankár nás pozval k sebe domov a v úprimnom rozhovore sme prebrali uplynulú sezónu, ale aj majstrovstvá sveta v hokeji.
Tri sezóny s materským klubom a kompletná zbierka medailí. Z tohto pohľadu mimoriadne vydarené obdobie?
Áno, podarili sa všetky tri medaily. U mňa sa to s cennými kovmi ale začalo už v Michalovciach, tam som získal dve zlaté, plus teraz vo Zvolene spomínané tri medaily. Ja som spokojný.
Poďme si s odstupom času rozobrať uplynulú sezónu na drobné. Zvolen dokráčal až do finále, striebornú medailu možno považovať za úspech. Aká ale bola sezóna z pohľadu Adama Trenčana?
Bolo to zaujímavé. Viac-menej som mal dobrý štart do sezóny, ale klub sa rozhodol pre príchod Jake Patersona. Nevravím, že mi to vadí, bral som to tak, ako to prišlo. Je pravda, že potom som sa chvíľu hľadal, lebo som mal víziu, že budem jednotkou.
Priznám sa, nečakal som to, ale klub sa tak rozhodol, takže som to bral za vybavenú vec. Robil som však všetko pre to, aby som bol lepší, aby som sa dostal do brány a neklesal na mysli. Stále som makal a veril som, že v bráne budem ja a nie on (úsmev).
Bola to horská dráha, raz som tam bol, raz som tam nebol. Spoločne aj s play-off som odohral 46 zápasov, takže z tohto pohľadu som veľmi rád, že som odchytal taký počet zápasov plus aj play-off, lebo to mohlo byť aj tak, že by som sezónu len presedel. Ale ako sa hovorí, človek si nič nenaplánuje, všetko je tak, ako má byť. Bol som pripravený a napokon to sadlo.
HKM Zvolen rokuje s trénermi, v brankárskej otázke má spolovice jasno. Zmeny v kádri budú minimálne Čítajte Ďalej sa okrem iného dočítate:
- či niekto z klubu oznámil Trenčanovi, že príde kanadský brankár Paterson,
- prečo trvala Trenčanovi dlhšie, pokým sa vyrovnal so situáciou po príchode Patersona,
- čo sa udialo, že do play-off naskočil v druhom semifinálovom zápase proti Spišiakom,
- ako si spomína na semifinále a finále proti Košiciam,
- čo sa mu na hre Košičanov páčilo najviac,
- ako si spomína na svoju spoluprácu s Robinom Rahmom,
- či by sa podľa Trenčana mal znížiť počet legionárov v lige,
- čo hovorí na väčšinový trend slovenských klubov, mať ako jednotku zahraničného gólmana
- aký má vzťah s trénerom Oremusom,
- aká by mala byť jeho pozícia vo Zvolene v nasledujúcej sezóne,
- ako zareagoval na informáciu, že HKM bude zháňať zahraničnú brankársku jednotku,
- ako vníma, že na MS cestovala trojica brankárov z našej ligy,
- kto bude podľa neho jednotka Slovenska na MS a kam to Slováci až dotiahnu
Len Zvolen pred sezónou vyhlasoval, že chce ísť do ligy so slovenskou dvojicou gólmanov – odchovancov, vami a Romanom Petríkom. Mnohí klubu vyjadrili za tento ťah rešpekt, no napokon všetko bolo inak. A ako spomínate, už po 8. kole a debakli na Slovane 2:10 – aj keď ten nebol príčinou, Zvolen angažoval kanadského brankára Patersona. Ako ste sa vtedy cítili?
Zle, lebo som to nečakal. Asi 2 či 3 týždne som nemal vôbec chuť, zobralo mi to vietor z plachiet, hľadal som sa, ale vedel som, že tadiaľto cesta nevedie. Zobral som to tak, ako to je, že sa to proste stalo. Hovoril som si, keď budem lepší, tak sa to ukáže.
Veril som tomu, makal som na sebe, nepoľavoval som a veril, že príde ten čas, kedy dostanem šancu a už ho do brány proste nepustím. Netrvalo to však dlho, lebo sa zranil. Jedenkrát, druhýkrát, vlastne ani neviem koľkokrát, takže som prevažne chytal ja, čo bolo super. Nakoniec som ho ani nejako extra neriešil, lebo som vedel, že budem chytať ja.
Rozprával sa s vami o tom niekto z klubu, že angažujú ďalšieho brankára, respektíve, ako vám odôvodnili tento ťah?
