PLIEŠOVCE. Preskákal si už mnoho. Mohol by ešte stále hrávať vyššiu súťaž, no vernosť a oddanosť zdobia jeho charakter, ktorý zdedil po otcovi. Keď sa pred aktuálnou sezónou rozpadol Pliešovciam káder takým spôsobom, že piatu ligu radšej vymenili za I. triedu (teda o dve súťaže nižšie), v Tatrane zotrval.
Reč je o 38-ročnom stopérovi a srdciarovi Jurajovi Homolovi, ktorý si zahral aj tretiu ligu či vyskúšal zahraničný angažmán v Českej republike.
„Svoju futbalovú kariéru som začal na dedinskom ihrisku na Kováčovej, kde som chodil na tréningy so žiakmi. Ako malý chlapec som sa chodil pozrieť na otcove zápasy a cez polčas sme si chodili zahrať na ihrisko my deti. Tam si ma všimol tréner Emo Pažitný, ktorý oslovil otca s ponukou, aby som si prišiel zatrénovať s chlapcami do Zvolena,“ povedal o svojich začiatkoch Juraj Homola.
Ako sám Homola hovorí, vo Zvolene prežil v mládežníckych kategóriách krásne časy, kde ho trénovalo veľa skvelých trénerov. Pri prechode na osemročné športové gymnázium do Banskej Bystrice odišiel na hosťovanie do Dukly Banská Bystrica.
Futbalový servis: Kováčová je už štvrtá, Hriňová rabovala v Krupine, dôležitá výhra D. Nivy Čítajte Cez béčko Dukly do Rakytoviec
Počas štúdia postupne prešiel viacerými mládežníckymi kategóriami, skúsil prvú dorasteneckú ligu, až sa nakoniec postupom času prepracoval ešte ako študent béčka Dukly, ktoré vtedy pôsobilo v štvrtej lige. Áčko hrávalo prvú ligu.
„Ale ako mladí hráči sme dostávali málo príležitostí, keďže museli hrávať chalani z lavičky áčka a tak som cez leto po úspešnej skúške odišiel na hosťovanie do Rakytoviec,“ prezradil.
Práve v Rakytovciach po prvýkrát skúsil vyššiu futbalovú súťaž – v tom čase to bola tretia liga Stred. „Navyše som si prvýkrát mohol niečo futbalom aj privyrobiť. Zažil som aj parádne derby zápasy s Kremničkou, kde sa z kamarátov stávali na určitý čas neskutoční rivali. Na tieto zápasy chodilo množstvo divákov, čo sa s momentálnou návštevnosťou nedá porovnať,“ zaspomínal si na vydarené pôsobenie v Rakytovciach.
Po rokoch strávených na hosťovaniach sa vrátil do materského Zvolena, kde odohral pár sezón, dokonca nosil hrdo aj kapitánsku pásku.
„Zvolen sa však vtedy motal v nižších súťažiach a situácia tam nebola dobrá a tak som sa rozhodol vrátiť do svojej rodnej obce a splatiť jej dlh za to, že ma vypustila do sveta futbalu,“ povedal Homola a pokračoval, „Bol v tom však jeden háčik – peniaze. Zvolen za môj prestup pýtal veľké peniaze a tak funkcionári Kováčovej hľadali ďalšie možnosti ako ma získať.“
Bol pri postupe Zvolena do druhej ligy, góly strieľal aj v Rakúsku, skúsenosti odovzdáva ako tréner Čítajte Ďalej sa okrem iného dočítate:
- prečo môže Homola smelo vyhlásiť, že futbal v ČR je na vyššej úrovni,
- prečo skončil po dvoch sezónach v Česku,
- ako si spomína na návrat do Kováčovej,
- čo bolo za tým, že uvažoval o konci kariéry,
- prečo na Pliešovce nedá dopustiť,
- prečo doteraz nechápe, že minulé leto opustili Pliešovce mnohí jeho spoluhráči,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- akú vskutku bizarnú situáciu zažil, keď v Rakytovciach zachraňovali tretiu ligu,
- ako si spomína na svoj najkrajší gól, ako ho strelil a proti komu,
- kto bol jeho najväčším súperom,
- čo okrem futbalu patrí medzi jeho najväčšie hobby,
- kto je jeho najobľúbenejším športovcom a prečo,
- ktorý populárny a obľúbený šport by zrušil a prečo,
- aký je jeho nesplnený športový sen,
- čo by chcel ešte zažiť v spojitosti s futbalom
Mal to byť len provizórny prestup, napokon v Česku strávil 2 sezóny
V tom čase sa podľa Homolových slov rozšírila jedna novinka - ak si hráč vybavil angažmán v zahraničí, klub ho musel uvoľniť a po návrate zo zahraničia sa stal voľným hráčom bez viazanosti k materskému klubu.
„Po dohode so mnou sa Kováčová vydala touto cestou s tým, že pol roka si oddýchnem od futbalu, zaregistrujú ma v zahraničí a po pol roku sa vrátim ako voľný hráč, a pôjdem hrať na Kováčovú,“ vysvetlil pre MY.
Tým zahraničným klubom, kde mal len „na oko“ pôsobiť boli Otrokovice. „Predstavitelia klubu aj napriek tomu chceli, aby som sa prišiel ukázať na prípravný zápas. A po tomto stretnutí prišlo za mnou vedenie Otrokovíc, aby som tam ostal hrávať,“ zaspomínal si s úsmevom a pokračoval,
