Kedysi rástla na mokrých pobrežných lúkach slovenských riek. Dnes patrí medzi najvzácnejšie kvetiny našej prírody. Príčinou ústupu je najmä meliorácia.
Korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris). Kedysi a ľudovo aj dnes jednoducho korunka. A keďže to lepšie znie, azda aj ortodoxní botanici prepáčia, ak dáme prednosť tomuto pomenovaniu.
Kráľovná jarných nív
Korunka je ľaliovitá rastlina. V apríli a máji vyrastá z orieškovitej cibuľky priama a holá byľ s úzkymi listami, na ktorej vrchole sa rozvinú jeden alebo dva kvety - previsnuté asi štvorcentimetrové zvončeky, ktorých lupene majú charakteristickú šachovnicovitú kresbu so svetlo- a tmavofialovými až hnedastými políčkami.
Rastlina vyžaduje mokré a na živiny bohaté pôdy. Najlepšie sa cíti na slatinných, močaristých alebo občas zaplavovaných lúkach s vysokou hladinou spodnej vody.
V minulosti bola rozšírená najmä v okolí Štúrova, na juhu stredného Slovenska v povodí Slatiny a Ipľa a na Východoslovenskej nížine a pod Vihorlatom. Veľmi rýchlo sa však dostala medzi ohrozené druhy našej flóry.
Malý čierny pasažier môže spôsobiť trvalú invaliditu. Mnohí sa nakazia aj bez neho ČítajteV staršej literatúre sa spomínajú ako najväčší ničitelia turisti. Takéto označenie „kolektívneho vinníka“ nie je férové.