Kedysi rástla na mokrých pobrežných lúkach slovenských riek. Dnes patrí medzi najvzácnejšie kvetiny našej prírody. Príčinou ústupu je najmä meliorácia.
Korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris). Kedysi a ľudovo aj dnes jednoducho korunka. A keďže to lepšie znie, azda aj ortodoxní botanici prepáčia, ak dáme prednosť tomuto pomenovaniu.
Kráľovná jarných nív
Korunka je ľaliovitá rastlina. V apríli a máji vyrastá z orieškovitej cibuľky priama a holá byľ s úzkymi listami, na ktorej vrchole sa rozvinú jeden alebo dva kvety - previsnuté asi štvorcentimetrové zvončeky, ktorých lupene majú charakteristickú šachovnicovitú kresbu so svetlo- a tmavofialovými až hnedastými políčkami.
Rastlina vyžaduje mokré a na živiny bohaté pôdy. Najlepšie sa cíti na slatinných, močaristých alebo občas zaplavovaných lúkach s vysokou hladinou spodnej vody.
V minulosti bola rozšírená najmä v okolí Štúrova, na juhu stredného Slovenska v povodí Slatiny a Ipľa a na Východoslovenskej nížine a pod Vihorlatom. Veľmi rýchlo sa však dostala medzi ohrozené druhy našej flóry.

V staršej literatúre sa spomínajú ako najväčší ničitelia turisti. Takéto označenie „kolektívneho vinníka“ nie je férové.