ZVOLEN. „Čo to bol za štát, v ktorom sme žili ako zvieratá v ohrade?“ pýta sa Margita Zimanová, dcéra politických väzňov.
Vo vykonštruovanom súdnom procese jej otca odsúdili na smrť, mamu na doživotie. Byt rodine zhabali a tri deti z neho vysťahovali.
Vo väzení skončili viacerí príbuzní. Z dôvodu, že Pavel Valent, otec Margity Zimanovej, pomohol 70-rokmi utiecť svojmu švagrovi do Rakúska.
Éru komunistickej totality, keď hranice Československej republiky lemovali ostaté drôty, majú ešte mnohí v živej pamäti.
„Rozsudok je už zožltnutý a čiastočne roztrhaný, ale dá sa z neho stále vyčítať, že rodičia vraj napomáhali nepriateľom nášho zriadenia, rozvracaniu ľudovodemokratického systému a príprave tretej svetovej vojny,“ hovorí dnes už 81-ročná Zimanová.
„Nekradol ani nikoho nezabil, len previedol švagra cez hranice. V rozsudku ani nie je zmienka o žiadnom trestnom čine. To nebol súd, ale obyčajná vražda,“ dodáva roztrpčene.
Za pomoc pri prekročení hraníc zaplatil Pavel Valent svojím životom. Od jeho popravy 23. marce uplynie 70 rokov.
Valcoval hudobné rebríčky. Talentovaný spevák zomrel primladý Čítajte Život v slzách
Tragický príbeh rodiny sa začal písať začiatkom päťdesiatych rokov vo Zvolene v hoteli Grand. Dnes v budove sídli divadlo.
Vojtech Danko, notár z Detvy, mal pri stole v hoteli poznámky voči totalitnému zriadeniu. Niekto ho začul a udal.
Od známych dostal echo, že ho za jeho protištátne reči plánujú zatvoriť, a tak sa rozhodol utiecť. Švagra požiadal o pomoc, hranice prekročil 8. decembra 1951.
Pavel Valent, ktorý sa vo Zvolene narodil, v tom čase už žil s rodinou v Bratislave. Zakrátko, 14. januára 1952, ho zatkli spolu s manželkou.
„Mama mi vtedy povedala, že ide za oteckom do nemocnice, že sa nemám báť,“ spomína.
