ZVOLEN. Pokojne ho môžeme zaradiť medzi zvolenské futbalové osobnosti. Sľubne sa rozvíjajúcu futbalovú kariéru rodáka spod Pustého hradu zastavili dve zranenia. Kvôli jednému si dokonca musel dať dvojročnú pauzu od futbalu. Po návrate na futbalové trávniky však už pôsobil len v nižších súťažiach.
Ale ako sa hovorí, všetko zlé, je na niečo dobré. Počas vynútenej pauzy od futbalu sa dal na trénerstvo, študovať ho začal, keď pôsobil na Sliači a momentálne pôsobí ako asistent Dušana Tótha v MFK Zvolen, s ktorým sa snaží postúpiť do tretej ligy.
Reč je samozrejme o Jánovi Kováčovi. Tento v súčasnosti 45-ročný Zvolenčan bol našim ďalším hosťom v rubrike Športové naj.
Od malička kopal do lopty
Jána Kováča priviedol k futbalu otec, ktorý tiež aktívne hrával tento šport a dokonca si zahral aj najvyššiu dorasteneckú ligu v Dukle Banská Bystrica. „Vždy mi hovorili, že už od malička som kopal len do lopty a pod stromčekom som chcel mať jediný darček - futbalovú loptu,“ prezradil na úvod so smiechom Ján Kováč.
Doteraz si spomína na prvé tréningy. „Boli sme v škole v prírode, kam nás prišli pozrieť rodičia a práve otec môjho spolužiaka – Juraj Pilát, bol môj prvý tréner. Pilát nás viacerých oslovil, aby sme prišli na tréning do Zvolena. Pamätám si ako dnes, že na prvých tréningoch nás bolo 60 chlapcov,“ zaspomínal.
Kováč postupne prešiel v materskom Zvolene všetkými mládežníckymi vekovými kategóriami.
„Od prípravky až po starších žiakov nás trénoval Juraj Pilát a Anton Národa, v mladšom doraste to bol tréner Almáši, a samozrejme, v staršom doraste nezabudnuteľný Vojtech ,,Béla“ Mozoláni. Prvý tréner, ktorý ma už v 16. rokoch zobral na prvý zápas do A mužstva, bol Ján Oravec. Na ten zápas v Chocholnej nezabudnem nikdy a asi aj viacerí, ktorí tam boli,“ usmial sa.
Kompas fanúšika IV., V. a VI. ligy: Zvolen chce postúpiť, v Krupine zložil funkciu uznávaný tréner Čítajte Bol pri historickom postupe Zvolena do druhej ligy
Kováč bol ako mladé ucho pri historickom postupe Zvolena v sezóne 1996/1997 do druhej ligy. „Hneď v prvej sezóne, keď som sa dostal natrvalo do kabíny áčka, podarilo sa nám postúpiť do druhej ligy. Aj keď som odohral počas sezóny málo minút, bol som nesmierne šťastný, že som mohol byť v kádri s takými hráčmi ako Kudlík, Novosad, Richter, Kučera, Svintek, Bíreš, Ďurčík, Valach, Michalík,“ tešil sa aj po viac než 25 rokoch od tohto momentu.
Kováč potom odišiel na vojenčinu do Martina, kde hrával druhú ligu, ale len v druhej polovici sezóny. „V letnej príprave som sa v poslednom zápase zranil a roztrhol som si postranný väz v kolene,“ prezradil.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- ako sa napokon dostal do Rakúska,
- ktorú súťaž hrával a ako sa mu v nej darilo,
- prečo pôsobenie v Tisovci možno označiť za osudové,
- čo najlepšie a čo najhoršie sa mu prihodilo práve v Tisovci,
- prečo neskôr hrával už len v nžiších súťažiach,
- kde všade trénoval a aké má ambície pri kormidle Zvolena,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- aký najväčší trapas sa mu stal, že už dokonca nechcel nastúpiť na druhý polčas,
- ktorý zo svojich gólov považuje za najkrajší a prečo,
- kto sú jeho najobľúbenejší športovci,
- aký je kuchár a na aký recept je hrdý,
- čo považuje za svoj nesplnený športový sen
V Rakúsku strieľal góly, zastavilo ho zranenie
Po vojne sa vrátil do Zvolena, z ktorého si odskočil do Rakúska a treba napísať, že pomerne nečakane.
