BZOVÍK. Predovšetkým sanačné a udržiavacie práce robia od októbra minulého roku na starovekom kláštore v Bzovíku 26 nezamestnaní, poväčšine z prostredia tamojších marginalizovaných rómskych komunít. Obec na to získala 221-tisíc eur z národného projektu na hrady. Pre TASR to uviedol starosta Peter Lazár.
"Pracuje sa na opevnení aj na zvyškoch pôvodného kláštora," povedal. Vlani napríklad pri odkrývaní cesty vo vnútri areálu zaznamenali aj archeologický nález starej studne a v jej blízkosti našli niekoľko starých mincí.
Starosta verí, že projekt, ktorý má trvať do apríla, sa im podarí predĺžiť najmenej do konca roka. Známu národnú kultúrnu pamiatku chcú renovovať tak, aby bola neustále lákadlom pre turistov, ale napríklad aj pre návštevníkov pravidelných gazdovských trhov či priaznivcov festivalu alternatívne leto, ktorý by sa mal v jeho priestoroch konať aj tento rok.
Známy kláštor, ktorého pôvod siaha do 12. storočia, obnovuje obec a predtým tiež nadšenci zo združenia Pod hradom Bzovík od roku 2015. Na jeho obnove pracovali už desiatky tamojších nezamestnaných. Uskutočnil sa tam tiež archeologický výskum.
Zastabilizované boli niektoré staticky narušené časti kláštora. Zrealizovali aj výmenu striech hradných múrov a rekonštrukciu mosta. Na tieto práce prispelo ministerstvo kultúry, niektoré ďalšie opravy financoval Banskobystrický samosprávny kraj.
Po kláštoroch v Nitre a Hronskom Beňadiku je opátstvo v Bzovíku tretím najstarším kláštorom založeným na území Slovenska. Obsah jeho zakladacej listiny z roku 1135 patrí medzi najstaršie zachované písomné dokumenty, vzťahujúce sa k územiu slovenskej časti Hontu.
