KRUPINA. O unikátnej sieti pivníc v podzemí Krupiny kolujú viaceré legendy. Nie je totiž známy ich presný vznik ani ich presná trasa a dĺžka. Ohromujú však svojím rozsahom.
Napríklad pivnica pod súčasným múzeom je dlhá približne sto metrov a je v hĺbke siedmich – ôsmich metrov pod úrovňou terénu.
Pamiatkari v uplynulých rokoch zisťovali smerovanie jednotlivých pivníc, ale len v pamiatkovej zóne. Keďže vznikali pod obydliami, vedia dnes zrekonštruovať pôvodnú domovú zástavbu mesta.
Ich história siaha pravdepodobne do stredoveku alebo do čias tatárskych či tureckých vpádov. Ľudia ich stavali sekaním do tufu, niektoré sú navzájom prepojené.
„Najnovšie údaje hovoria, že najstaršia pivnica mala vzniknúť v roku 1444. Prvé archívne materiály sú až zo 17. storočia. Čo vieme s určitosťou, pivnice nevytvárali ľudia naraz, rozširovali ich postupne,“ hovorí historik a riaditeľ krupinského múzea Miroslav Lukáč.
Slúžili predovšetkým na skladovanie vína, región okolo Krupiny je totiž storočia známy svojou vinárskou tradíciou.
S pivnicami sa však spájajú aj temné dejiny bosoráctva. Práve Krupina bola v rokoch 1620 – 1741 mestom bosoráctva.
