V Číne či Japonsku využívajú ich pozitívne účinky tisíce rokov, my sme stále na začiatku. Ich liečivý potenciál poznáme veľmi málo a nevieme ho doceniť.
Huby v tradičnej čínskej medicíne zohrávajú dôležitú úlohu pri liečbe najrozmanitejších ochorení, z ich pestovania sa stal veľký biznis. Za všeliek je označovaná napríklad žezlovka čínska, kilo tejto huby stojí aj 60-tisíc dolárov, no dá sa kúpiť aj v cene lacného zeleného šalátu.
Na Slovensku je najznámejšia hliva ustricovitá či podpňovka obyčajná, mykológ Martin Pavlík z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý sa špecializuje na drevokazné huby, však pripomína, že v našich lesoch rastie viac druhov, ktoré sú z pohľadu pozitívneho efektu na naše zdravie unikátne.
Spravidla sú aj chutné, no nie všetky sú vhodné na priamu konzumáciu. Mykológ v rozhovore radí, ako jednoducho z nich môžeme získať účinné látky.
Hovorí tiež, že názov drevokazné huby je zastaraný a nie je ani celkom správny. Dnes sa používajú výstižnejšie a ekologickejšie pojmy drevné huby, drevo rozkladajúce či drevo obsadzujúce.
Asi nie každá huba, ktorú nájdeme v lese na pni či strome, je jedlá a liečivá.
Nie každá je jedlá, nie každá je liečivá, ale každá má v prírode svoju funkciu. Huby získavajú z prostredia živiny potrebné pre seba. Aby žili, aby sa rozširovali. Všetko to, čo v prírode narastie, časom zahynie a huby sú tu na to, aby to rozložili, spracovali.
Bez toho, aby svojimi enzýmami a ďalšími látkami rozkladali odumreté časti rastlín a živočíchov, by bol ich rozklad veľmi obmedzený. Ide o takzvanú mineralizáciu, kolobeh živín, keď sa živiny vracajú do pôdy. Zabezpečujú to takzvané saprotrofické huby. Poznáme však tiež parazitické huby.
V rozhovore sa tiež dočítate
- prečo sú výrazné rozdiely v cenách žezlovky čínskej,
- čo obsahujú kapsule alebo tobolky predávané ako výživové doplnky z húb,
- či si hliva zachová potrebné živiny, aj keď je pestovaná umelo na komerčné účely,
- aké drevné huby sa dajú nájsť v našich lesoch, aké sú ich liečivé účinky a akým spôsobom ich môžeme spracovať,
- ktoré sú smrteľne jedovaté,
- ktoré lokality sú také znečistené, že na nich nechcú ani huby rásť,
- je lepšie hríby odrezať alebo vybrať zo zeme celé aj s hlúbikom,
- či má zmena klímy vplyv na druhy húb v slovenských lesoch,
- ako môžu huby pomôcť pri rozklade odpadov.
Pretože parazitujú a nie je z nich žiadny úžitok?
Parazitické huby sú nesmierne užitočné. Z procesu rastu v prírode vyraďujú jedince, ktoré sú slabšie, menej odolnejšie a teda menej prispôsobené daným životným podmienkam. Asi najznámejšia z nich je podpňovka.
Tieto huby napádajú stromy, ktoré sa im nedokážu ubrániť. Rozkladajú ich a živiny z nich následne používajú pre svoju potrebu a časť recyklujú. Zapracujú do pôdy a žije z nich lesný porast.
Keďže napádajú slabšie stromy, odolnejšie jedince prežívajú a vzniká teda odolnejší a zdravší porast. Tak je to aj medzi živočíchmi, príroda si to zariadila tak, že prežíva to, čo je odolnejšie, vie sa lepšie prispôsobiť daným podmienkam.
Každý druh má teda inú funkciu.
Áno. A je tu ešte tretia kategória, symbiotické alebo mykorízne huby, ktoré poznáme aj z poľnohospodárstva alebo záhradkárstva. Na najtenších korienkoch pod zemou vytvoria s rastlinami spoločný orgán. Spoja sa a spolupracujú.
