Sliač – Zvolen – Pltníctvo malo aj tu tradície. Dolu Hronom sa kedysi až do Dunaja posielalo nielen drevo, ale na pltiach sa dopravovali rôzne náklady, dokonca vraj aj výrobky horehronských železiarov.
„Našou snahou je priniesť do Zvolena, Sliača a okolia zaujímavú atrakciu pre domácich, aj pre hostí,“ hovorí zástupca Prvého pltníckeho združenia na Hrone Vladimír Ivanko. „Okolie Zvolena je pre to ako stvorené. Vodná cesta, ktorú sme nazvali Tancujúce plte na Hrone, vedie územím s historickými pozoruhodnosťami i prírodnými zaujímavosťami.“ Hoci s komerčným využívaním pltí začnú až koncom júla, už v piatok si prví hostia a novinári mohli vyskúšať, aký je pohľad na krajinu z hladiny Hrona. Tri plte sa odrazili od brehu pri sliačskom moste, aby vari po päťdesiatich minútach pristáli pri ďalšom moste na kraji Zvolena. „Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí nám pri príprave vodnej cesty pomohli,“ povedal Vladimír Ivanko skôr, ako šampanským vyslal prvé plte na kalné vody Hrona. „Predovšetkým je to Povodie Hrona, Lesnícke a drevárske múzeum a mestá a obce na rieke, od Sliača, cez Zvolen, Budču, Hronskú Dúbravu až po Bzenicu.“ Podľa jeho slov chcú najprv sprístupniť úsek medzi Sliačom, Zvolenom a Budčou, kde vyrastá nová vodácka základňa, s prípadným pokračovaním až do Hronskej Dúbravy. Do budúcna počítajú posielať plte dolu Hronom od Banskej Bystrice až po Revištské Podzámčie.
Hoci sa vody Hrona zdajú pokojné, majú svoju silu a sem-tam sa aj kameň vynorí z vody. Pltníci, ktorí prešli náročným kurzom (mimochodom takýto „vodičák“ stál každého 10 000 Sk), sa snažia spoznať nástrahy rieky, aj zladiť svoju činnosť. Sú to všetko adrenalínom živení chlapi (ale i jedna žena – Marika Strížová) zo športového klubu Stres, ktorých poznáme predovšetkým z krňačkových pretekov. „Chybička sa stane,“ priznáva Ivan Doboš, ktorý nás spolu s Dušanom Košíkom viezol dolu Hronom. To vtedy, keď sa plť naozaj „roztancovala“ a bokom trafila na skalu, alebo nás mocnejšia vlna natlačila medzi vŕbové konáre. „Skalám sa nevyhne ani skúsený pltník,“ hovorí Igor Eliáš, ktorý prišiel z Pienin, aby Zvolenčanov poučil i precvičil. „Najhorší je „bocun“ – bocian, keď plť narazí na kameň predkom lode. Zvolenčania však majú dostatok skúseností z vodáctva, takže ich práca je bezpečná. Úsek, ktorý sme dnes prešli, nie je náročný. Atraktívnejšia, ale i náročnejšia je časť popod Pustý hrad.“ Podľa Stresákov je plavba pohodou. Najviac roboty im zaberie rozloženie a zloženie pltí a ich preprava.
Jozef SLIACKY
