Horný Tisovník – Chotár tvorí nielen dedina, ale aj početné lazy. Ich jedna časť sa tiahne hore dolinou, domy sú porozliezané aj po okolitých stráňach. Niektoré prázdne, iné sa menia na rekreačné chalupy, v niektorých prežívajú poslední pôvodní obyvatelia. Pekný kraj, ktorý by bol ešte krajší, keby sa mal kto starať o polia, lúky a pasienky, aby nezarastali burinou a prinášali praktický úžitok. Bývalý ovčín Vojenských lesov a majetkov využíva súkromný podnikateľ. Ovce, kravy, prasce... Roboty je tu dosť. A za ňou ľudia prídu. Najmä ak potrebujú aj strechu nad hlavou.
Bitky boli pravidelnosťou
Tak tomu bolo aj v prípade 42-ročného Jaroslava O. zo Zvolena a jeho o šesť rokov staršej družky Márie. Nebolo to idylické spolužitie. „Jaro bol veľmi agresívny. Nedá sa povedať, že by to bolo len vtedy, keď bol opitý,“ hovorí Pavel Macko na adresu svojho suseda a kolegu Jara. „V sobotu okolo pol tretej v noci prišiel domov, rozbil okno, aby sa dostal dnu,“ ukazuje na dom, ktorý v minulosti slúžil ako kafilérka. „Zbil ju. Dobehla k nám až ráno s modrinou. Skôr sa jej nepodarilo utiecť. Celá sa triasla strachom. Dve noci zostala spať u nás.“ V pondelok 11. júla bol Pavel Macko na lekárskej kontrole vo Zvolene. „Stretol som Jara na stanici. Mal pri sebe fľašu vína. Kúpil som mu polku chleba. Plakal a prosil ma, aby som Márii povedal, nech mu odpustí. Bola pri ňom naozajstné chúďatko. Nemohla ísť nikde, nikam ju nepustil.“
Dva bolestné výkriky
Jaro v ten pondelok nezostal vo Zvolene. „Práve sme si sadli so ženou ku káve,“ pokračuje Pavel Macko, „keď som počul hrozný, bolestný výkrik a hneď druhý. Utekal som dolu, Jaro stál na ceste s nožom ruke a vykrikoval, že ju zabil, že ju pichol do srdca. Vbehol som do domu, Mária stála vo dverách, držala si hruď a padala popri stene. Chytil som ju, položil som ju na posteľ, umyl som ju a dával som jej obklady. Manželka zavolala záchranku a policajtov. Mal som strach, aby nepichol aj mňa, keď som bol k nemu obrátený chrbtom.“ Jaro vraj najprv sľúbil, že na policajtov počká a spokojne sa posadil do tieňa stromu, no keď počul prichádzať autá, dal sa na útek. Chytili ho v dedine pred obchodom.
Srdce nezasiahol
Čepeľ noža nezasiahla srdce, no minula ho len tesne. „Mala poranené pľúca so silným vnútorným krvácaním,“ povedal nám primár zvolenskej chirurgie Jozef Ježík. „Zaviedli sme jej drenáž. Vyvíja sa to dobre a neočakávam, že by toto zranenie mohlo ohroziť jej život.“ Pani Mária, ktorá takmer prišla o život rukou človeka, ktorému najviac dôverovala, sa k tragickej udalosti nechcela vyjadriť. „Bol som za ňou v nemocnici. Zaniesol som jej nejaké veci, ktoré potrebuje,“ vraví Pavel Macko. Nebyť jeho odvahy a rýchleho zásahu, mohlo to skončiť ešte tragickejšie.
Za mrežami najmenej na 20 rokov
42-ročný Jaro je už za mrežami. A zrejme sa tam dočká aj penzie. S paragrafmi mal problémy viackrát a dvakrát bol odsúdený za obzvlášť nebezpečné trestné činy. Toto jeho vážne ublíženie na zdraví, ktoré len so šťastím neskončilo vraždou, bude posudzované v zmysle zásady trikrát a dosť. V takom prípade je minimálna sadzba 20 rokov odňatia slobody.
Jozef SLIACKY
Foto: Milan SUJA
