ZVOLEN/BANSKÁ BYSTRICA. Stopér Ján Nosko patrí medzi najskúsenejších futbalistov z aktuálneho kádra MFK Zvolen. Nečudo, vo svojich 34 rokoch má toho preskákaného už mnoho. Zahral si aj najvyššiu slovenskú súťaž v dresoch Dukly Banská Bystrica a Pohronia.
Odchovanec Podbrezovej Nosko je hlavným pilierom defenzívnych radov aj v aktuálne štvrtoligovom Zvolene, v podstate sa pravidelne objavuje aj v regionálnej jedenástke kola MY a patrí medzi najväčšie osobnosti celej tejto súťaže.
rodák z Brezna by zrejme pokojne mohol stále hrávať vyššie súťaže, ale ako sám priznáva, už ho to neláka a futbal hráva len popri zamestnaní. S dobre naladeným futbalistom sme sa porozprávali o jeho doterajšej kariére.
Kto vás priviedol ku futbalu a čím vám tento šport učaroval?
Ku futbalu ma, samozrejme, priviedol otec, lebo som vyrastal na dedine. Neskôr ma dokonca aj trénoval. Futbal mi učaroval tým, že bol a stále je najpopulárnejší a najsledovanejší šport na svete.
Ste odchovancom Podbrezovej, ako si spomínate na vaše začiatky v tomto klube?
V Podbrezovej som začínal ako starší žiak, potom som išiel na strednú školu do Brezna a tak som automaticky prešiel do mladšieho dorastu. Neskôr som pôsobil v staršom doraste, odkiaľ som sa dostal k mužom do béčka a odtiaľ do áčka. V Podbrezovej som zažil pekné obdobie, strávil som tam približne 10 rokov a bol som prakticky doma.
Srdciari z H. Nemiec o rozpade kádra, svojom odchode či chýbajúcej pokore nového vedenia Čítajte Odtiaľ ste odišli do Dukly Banská Bystrica...
Áno, potom som odišiel na jeden rok do Dukly, ktorá vtedy hrala v najvyššej súťaži. Ozval sa mi tréner Hrnčár, bola to pre mňa výzva, lebo som si chcel zahrať najvyššiu ligu. Po roku na Dukle ma zas oslovil tréner Kentoš, aby som sa vrátil do Podbrezovej, kde som strávil ďalší rok, ale tam to už bolo také..., nebol som spokojný. Neskôr sa mi zas ozval tréner Zaťko a prijal som jeho ponuku ísť do Pohronia, kde som prežil veľmi pekné obdobie umocnené postupom do Fortuna ligy.
Presne. V tom čase bol v Žiari nad Hornom veľký futbalový ošiaľ, ako si spomínate na tieto momenty?
Bolo to veľmi pekné, dá sa povedať, že moje najkrajšie futbalové obdobie, spoločne aj s Duklou. V Pohroní bola výborná partia a aj preto sa podarilo vybojovať postup do najvyššej súťaže. Ťahali sme za jeden povraz, veľmi rád spomínam na toto obdobie a na túto partiu. Dodnes sme s niektorými chlapcami v kontakte.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- Ktorému bývalému tímu viac fandí (Dukle alebo Podbrezovej) a prečo
- Prečo sa rozhodol ukončiť profesionálnu kariéru a hrávať za Banskú Štiavnicu
- Kto ho zlanáril do Zvolena a prečo prijal ponuku tohto klubu
- Či mu nevadilo, že klub predtým bojoval s finančnými prostriedkami
- Ako to je s financiami v MFK Zvolen aktuálne
- Či si myslí, že si Zvolen dal reálne ciele - za dva roky do druhej ligy
- Čo je na tom pravdy, že čím nižšia súťaž, tým je ťažšia
- Ako vníma reorganizáciu súťaží
- Či ho neláka profesionálny futbal a vyššie súťaže
- Aký je jeho nesplnený športový sen
- Ako to vyzerá s jeho budúcnosťou vo farbách Zvolena
A čo pôsobenie vo Fortuna lige s Pohroním? Aj keď po nejakom čase prišlo neslávne kupovanie zahraničných hráčov a akési vyštvanie tých, ktorí vybojovali najvyššiu súťaž...
To bol začiatok konca. My sme to vybojovali, urobila to hlavne partia a po postupe sa začalo nakupovať. Prišli chlapci z Afriky a začali sa tam diať kadejaké biznisy a kšefty a potom to dopadlo, ako to dopadlo. K tomu sa už nejdem veľmi vyjadrovať. Každý kto sa vyzná do futbalu a trošku to sleduje, tak asi pochopí, že klub zrazu začal ísť úplne iným smerom a začal raziť úplne inú filozofiu ako tomu bolo dovtedy.
Nemrzí vás to s odstupom času, že to takto dopadlo?
Jasné, že to mrzí. Pracovali a makali sme tvrdo. Sezóna, v ktorej sme postupovali nám vyšla fantasticky a potom už prišli iné vplyvy. Je to smutné a popravde, teraz ani neviem ako stojí Pohronie v druhej lige.
