ZVOLEN. Kristián Pospíšil neposkytne rozhovor len tak hocikomu. Obzvlášť po posledných majstrovstvách sveta. Ako sám hovorí, stále hrá štýlom play off. Do tela a na 110 percent.
Zvolenský rodák začínal s hokejom pod Pustým hradom, no už ako tínedžer chcel skúsiť zahraničie. Tri sezóny pôsobil v hokejovej akadémii Red Bull Salzburg, odkiaľ putoval do zámoria. Žiaľ, pribrzdilo ho zranenie a musel začínať takmer od začiatku.
Kiko zvolil návrat do Európy a dobre urobil. V tíme Lukko Rauma ožil, nadobudol potrebné skúsenosti a bol jedným z hlavných strojcov majstrovského titulu pre tento klub. Všimli si ho aj reprezentační tréneri na čele s Craigom Ramsayom.
Už na vlaňajšom svetovom šampionáte patril so štyrmi gólmi medzi najlepších hráčov Slovenska, bol súčasťou bronzovej olympijskej výpravy v Pekingu. Mimochodom, pozadie jeho mobilu zdobí práve fotografia tohto cenného kovu z olympijských hier.
Poslednú klubovú sezónu však nemal vydarenú, po prestupe z Lukko Rauma do švajčiarskeho tímu HC Davos z nepochopiteľných príčin nehral tak často ako si predstavoval.
Bronzový Peter Zuzin: Vôbec som nečakal, že by sa nám mohlo takéto niečo podariť Čítajte Pachuť zo zvláštneho konca play off mali napraviť majstrovstvá sveta vo Fínsku. Ani tie mu však nevyšli podľa predstáv. Fanúšikovia si jeho výkon zapamätali najmä kvôli dvom faulom proti Kazachstanu. A na zábery, kedy podľa všetkých, urazene sedel na mantineli. Aj keď nič z tohto nebola príjemná skúsenosť, navyše doteraz podľa vlastných slov nerozumie niektorým veciam, pozerá sa odhodlane vpred do novej sezóny.
S 26-ročným krídelníkom sme v otvorenom rozhovore prebrali jeho kariéru, olympijský úspech a exkluzívne pre nás sa snažil objasniť, čo sa udialo na majstrovstvách sveta v zápase proti Kazachstanu a priznal aj to, čo ho nesmierne mrzí.
S hokejom ste začínali v rodnom Zvolene, ale od dorasteneckého veku ste pôsobili vždy v zahraničí. Počas troch sezón ste hrali v juniorských tímoch v Rakúsku. Je to pomerne zaujímavá hokejová cesta pre mladíka, prečo ste si ju zvolili?
Vo mne a v mojich rodičoch prevládal pocit, aby sme to skúsili niekde v zahraničí. Ale ťažko povedať prečo. Nemôžem povedať, že som odchádzal kvôli zlým podmienkam, to nie. Bolo to skôr o tom, že som videl, že mám na viac. Môj ocino napísal e-mail do klubu v Salzburgu, či nás môžu zobrať na výber. A vyšlo to. Keď som videl, aké tam majú podmienky, tak som nezaváhal ani na sekundu.
Všetko bolo na profesionálnej úrovni. Prišiel som tam ako 15-ročný chalan. Bolo to niečo úžasné. Mesto, okolie, ľudia a zázemie v klube. Odporúčam každému mladému hokejistovi, ktorý má šancu ísť tam, aby to skúsil. Niektorí chalani tam chodili do školy a klub im podľa toho prispôsobil hokejový harmonogram. Na takejto profesionálnej úrovni pre deti to podľa mňa nie je nikde v Európe a možno ani v Amerike.
Potom ste pôsobili 4 sezóny v nižších zámorských súťažiach, dokonca ste odohrali aj dva zápasy v AHL za Toronto Marlies. Ale rozhodli ste sa pre návrat do Európy. Prečo? Nevideli ste šancu presadiť sa do NHL?
Ani nie, že som nevidel šancu presadiť sa, ale bol som dlho zranený. Až rok a pol a udialo sa to akurát, keď som podpísal zmluvu do AHL. Vtedy som to cítil tak, že ak sa chcem vrátiť do profesionálneho hokeja, tak musím ísť cez Európu. Dostal som šancu od Lukko Rauma a myslím si, že to bol ten najlepší krok, ktorý som vo svojej hokejovej kariére spravil.
“To je pocit, ktorý chce od malička zrejme zažiť každý hokejista.
„
V Lukko Rauma ste pôsobili dva a pol sezóny a vyhrali ste s týmto klubom aj fínsky titul, čo je doteraz vaším najväčším klubovým úspechom. Ako si spomínate na túto majstrovskú jazdu?
Bolo to niečo úžasné. Veľa ľudí mi tam pomohlo hokejovo vyrásť a zlepšiť sa. Aj počas mojej prvej sezóny v klube by sme hrali o titul, keby nás nezastavil covid. Našťastie sa nám to podarilo v ďalšej sezóne. Môžem si povedať, že som majster fínskej ligy a tým sa nemôže pýšiť každý. Navyše som k titulu prispel veľkou mierou. Doteraz naň radi spomíname. Po tom ako som podpísal nový kontrakt so SaiPa, som si volal s manažérom Lukko Rauma. Naše vzťahy sú stále výborné.
Aké boli fínske oslavy?
Vždy, keď som niečo vyhral, nemohol som to osláviť podľa predstáv. Či to bol bronz z Pekingu alebo titul vo Fínsku (smiech). Po zisku fínskeho titulu som išiel hneď na druhý deň na majstrovstvá sveta. Aspoň prvú noc som to oslávil s fanúšikmi, ktorí nás čakali na štadióne po príchode z Turku. Zažil som ešte aj oslavy na ďalší deň s ľuďmi. Bol to fakt úžasný pocit, ale s chalanmi spoluhráčmi som si to až tak neužil, keďže som mal už reprezentačné povinnosti.
Vo fínskej lige ste hrávali aj proti Jurajovi Slafkovskému, ktorý pôsobí v TPS Turku. Ako ho vnímajú vo Fínsku? Aj tam sa rieši jeho vysoké draftové postavenie, je o neho taký mediálny záujem ako u nás?
Vo Fínsku nebol o neho až taký mediálny záujem, keďže tam iba začínal hrávať a nedostával na ľade taký priestor, ako v reprezentácii. Bol to úplný opak toho, čo sa deje okolo neho na Slovensku. Ale ako sa vrátil z olympiády, dali mu viac príležitostí aj v play off. Bolo však super, že sa mohol ofenzívne prezentovať práve v reprezentácii a že mu tam dali toľko priestoru.
Na návrat do Zvolena sa tešil. Titul mohol byť aj v lepších rukách, smeje sa brankár Petrík Čítajte Ďalej sa okrem iného dočítate AJ TOTO:
- S ktorou legendou švajčiarskeho hokeja hral v jednej formácii
- Aký je rozdiel medzi švajčiarskou a fínskou ligou
- Ako si s odstupom času spomína na zisk bronzových medailí na ZOH v Pekingu
- Ako vníma svoje dva fauly proti Kazachstanu, po ktorých už do hry na MS nezasiahol
- Prečo ostal sedieť na mantineli po stiahnutí z hry proti Kazachstanu
- Čo odkazuje Borisovi Valábikovi
- Z akého dôvodu nehral po prvej tretine proti Švajčiarsku
- Prečo doteraz nechápe, čo sa udialo v kabíne na MS
- Čo ho na tom celom mrzí najviac
- Aký má vzťah s trénerom Ramsayom a či by chcel, aby ostal trénerom Slovenska
- Čo hovorí o svojom štýle hry
- Prečo ho hnevá vizitka, ktorá mu už zrejme prischla
- Ako sa mu žije vo Fínsku
- Čo podľa neho chýba jeho bratovi Martinovi, aby sa presadil v NHL
- S kým by si chcel zahrať v jednom útoku
Počas uplynulej sezóny ste pôsobili aj vo švajčiarskom Davose, kde ste skončili v semifinále. Ako ste spokojný z osobného hľadiska s uplynulou sezónou, v Davose ste zas až tak často nehrávali...
Z Raumy som odchádzal kvôli ponuke z Davosu, kde som mal zastúpiť jedného zraneného hráča. Lenže ako som podpísal zmluvu, tak som sa po týždni dozvedel, že ten hráč nakoniec na operáciu, ktorú mal absolvovať, nejde. Bolo to trošku divné. O tom, že ten chalan nejde na operáciu a bude bojovať o NHL sa rozhodlo až po mojom príchode do klubu. Takže z tohto hľadiska som chápal niektoré rozhodnutia, prečo som nehral v určitých fázach sezóny.
