Na to štvrtkové ráno nikdy nezabudnú. Každodenné zvuky bežného života prehlušili 24. februára varovné sirény, výstrely a panika. Neďaleko ich ukrajinskej dediny sa začala vojna.
Poradili sa s mužom a v priebehu pár chvíľ bolo rozhodnuté. On zostane doma brániť vlasť, ona so synom sa pokúsia dostať na Slovensko; do Zvolena, kde pracuje jej dcéra.
„Prvé útoky na nás sa začali vo štvrtok o šiestej ráno. Môj muž rozhodol, že dieťa tú hrôzu nemôže vidieť, a tak sme sa rozhodli ešte v ten večer odísť na Slovensko,“ hovorí trasúcim sa hlasom.
Ich dcéra pricestovala do Zvolena pred tromi mesiacmi. „Krátko pred vypuknutím vojny sme sa chystali na Slovensko navštíviť ju,“ dodáva so slzami v očiach.
