SLIAČ. Zástupcovia samospráv zo stredu Slovenska čakajú na stretnutie s ministrom obrany, chcú poznať detailné odpovede v súvislosti s Obrannou dohodou s USA. Chcú vedieť, aké sú záruky na obnovenie civilnej časti letiska, či je spracovaná hluková štúdia či aké budú kompenzácie pre obyvateľov regiónu.
Pýtajú sa, či by stíhacie lietadlá F-16 nemohli byť umiestnené v zóne letiska Kuchyňa, ktoré je podľa nich hustotou osídlenia neporovnateľne vhodnejšou lokalitou, pretože v regióne Banskej Bystrice, Sliača a Zvolena s 250-tisíc obyvateľmi budú mať „jednoznačne negatívny vplyv na kvalitu ich života a bývania“.
Jaroslav Naď neustále opakuje, že dohoda nemá žiadny vplyv na umiestnenie stíhačiek F-16 na Sliači a s tým súvisiace opatrenia, to v roku 2018 dohodla vláda Petra Pellegriniho. Ministerstvo obrany odmieta aj tvrdenia o strate štátnej suverenity, ktoré zaznievajú z radov opozície.
Hovorí, že na Sliač príde kvôli F-16 iba technický personál. Nahradí ruský obslužný personál, ktorý je na Sliači kvôli prevádzke MiG-29.
Pred niekoľkými rokmi sa na Sliači aktivizovalo občianske združenie DOST – Dajme obyvateľom Sliača ticho. Prekáža im „čoraz väčší hluk, bojové cvičenia či každoročné letecké dni“.
Prvé na strednom Slovensku
Letisko na Sliači so svojou strategickou polohou bolo vždy vojenské. Vzniklo ako prvé na strednom Slovensku a pätnáste na Slovensku.
V jeho dnes už viac ako 80-ročnej minulosti boli obdobia vzostupu aj pádu, ale aj zložitých situácií a drám.
O vybudovaní letiska na strednom Slovensku sa hovorilo na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia dlho. O jeho vznik sa zasadzovala Národohospodárska župa stredoslovenská so sídlom vo Zvolene. Vznikla v roku 1930 a v tom čase zastrešovala sedemnásť okresov.
„Začiatkom 30. rokov využívali lúky pri Veľkej Lúke, susednej dedine dnešného Sliača, letci na cvičenie, najmä z pluku 3 M. R. Štefánika z Piešťan,“ hovorí Emil Šimončík, ktorý pred piatimi rokmi vydal knihu o histórii sliačskeho letiska a začiatkoch lietania na Pohroní.
„Dávno pred vybudovaním letiska severne od bývalej obce Hájniky, ktorá je dnes súčasťou Sliača, medzi cestou do Banskej Bystrice a riekou Hron stála osada, ktorú tvoril majer a niekoľko domov. Názov osady Tri Duby prešiel rôznymi jazykovými podobami, najmä pri preklade do latinčiny či pod vplyvom maďarčiny,“ objasňuje.
Názov osady prevzalo aj neďaleké letisko. Tri košaté duby tu stáli ešte v čase výstavby letiska. Neskôr padli za obeť zmenám, ale aj dramatickým situáciám tých čias.
