SLIAČ. Pamiatku legendárneho československého letca Otta Smika si pri príležitosti jeho 100. výročia narodenia vo štvrtok pripomenuli v priestoroch 81. krídla Sliač príslušníci Ozbrojených síl SR. Smik bol počas 2. svetovej vojny najúspešnejším Slovákom bojujúcim v radoch britského Kráľovského letectva (RAF).
"Otto Smik sa odmietal stotožniť so vznikom autoritatívneho slovenského štátu a preto v marci 1940 ilegálne opustil Slovensko. Po väznení v Maďarsku, jeho prepustení a následnej strastiplnej ceste sa pridal k československému zahraničnému vojsku vo Francúzsku. Po kapitulácii Francúzska zamieril aj s ďalšími vlastencami na lodi Apapa do britského Liverpoolu," priblížil Smikov život riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov – zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu Peter Šumichrast.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková, Smik počas svojej služby v radoch britského Kráľovského letectva absolvoval 263 bojových letov, pri ktorých zostrelil desať nepriateľských lietadiel a tri bezpilotné strely V-1.
Pravdepodobne zostrelil aj ďalšie dve lietadlá a tri stroje poškodil, pričom mal na svojom konte aj množstvo útokov na pozemné ciele, pri ktorých spôsobil nepriateľovi nemalé straty na živej sile, technike a materiáli.
Prvýkrát bol zostrelený počas útoku na letisko Gilze-Rijen v Holandsku, no aj vďaka svojim skúsenostiam dokázal s poškodeným lietadlom núdzovo pristáť a s pomocou holandských vlastencov uniknúť zajatiu a vrátiť sa do Veľkej Británie.
Osudným sa mu stal až bojový let z 28. novembra 1944, keď štartoval na čele dvanástich Spitfirov jeho 127. stíhacej perute. Ich úlohou bol ozbrojený prieskum v priestore Arnhem – Hengele – Zwolle.
Smikov Spitfire po zásahu nepriateľského protilietadlového delostrelectva dopadol do areálu farmy v Ittersume a v troskách lietadla zahynul. Pochovaný je na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.
