Najvzácnejšia z môjho pohľadu nie je ani tak príroda, krása sveta, pre mňa sú najvzácnejší ľudia. Možnosť spoznávať ich takých, akí sú.
Nie v umelých dovolenkových rezortoch, ale žiť s nimi, jesť to, čo oni, žiť ich príbehy, to je najväčšie bohatstvo a dobrodružstvo, ktoré svet ponúka, hovorí Dominik Markoš.
Kňaz, ktorý v súčasnosti pôsobí na Sliači, doteraz prešiel viac ako 50 krajín sveta a navštívil už každý svetadiel. Netají v sebe dobrodružnú povahu, chuť cestovať a spoznávať nové kultúry.
Čo rozhodlo, že sa stanete kňazom?
Vyrastal som vo veriacej rodine, chodili sme do kostola. U nás v dedine bol dobrý pán farár, vzácny človek, učil nás náboženstvo. Ako chalani sme chodili miništrovať od druhej triedy základnej školy, tak zrejme aj v ňom som mal nejaký vzor.
Bola to kombinácia troch faktorov; rodinné prostredie, príklad dobrých kňazov a volanie, ktoré prišlo, keď som rozmýšľal o svojom ďalšom životnom smerovaní. Hoci bola doba socializmu, keď sa viera veľmi nemusela, alebo pre ňu niektorých dokonca prenasledovali.
Zvažovali ste aj inú profesijnú cestu?
Po maturite som si dal rok čas a išiel som pracovať a premýšľať o tom, či pôjdem študovať elektrotechniku, alebo skúsim túto cestu života. Po roku som sa rozhodol pre teológiu.
Pracovali ste ten rok v oblasti elektrotechniky?
Ani nie, bola to obyčajná práca medzi robotníkmi. Zažil som tak po skončení študentského života bežný svet. Ísť do roboty ráno na šiestu, štiknúť si.
Prečo ste uvažovali práve o elektrotechnike?
V tom čase začínali prenikať na trh počítače. Rozmýšľali sme preto s kamarátmi z gymnázia, že by sme sa uberali touto cestou. Neskôr sme žartovali, že keby sme vtedy išli študovať tie počítače, tak by sme robili Billovi Gatesovi slovenskú konkurenciu.
Boli osemdesiate roky a mali sme svoje sny. Že si založíme firmu, zbohatneme, budeme cestovať po svete. Potom do rozhodovania prišlo naliehavejšie volanie. Nie robiť so strojmi, ktoré sú možno v niečom všetky rovnaké, alebo robiť s ľuďmi, z ktorých je každý iný.
Nezakladať si svoju vlastnú firmu, ale ísť pracovať do „firmy“, ktorá je už založená a funguje takmer dvetisíc rokov.
Čo si prečítate
- Čo naučil Dominika Markoša život v Amerike
- Aké má spomienky na Áziu
- Ako zvládol výstup na Kilimandžáro
- Prečo považuje Nový Zéland za druhú najkrajšiu krajinu
- Ktorú považuje za najkrajšiu
- Zážitky z ciest, ktoré v ňom rezonujú
Malí chlapci už snívajú o tom, čím by chceli byť v dospelosti. Aké povolanie vás lákalo v detskom veku?
Áno, to boli ešte detské predstavy. Bežné, aké chalani mávajú, napríklad byť kozmonautom. Ale aj kňazom. Raz mi kúpili ako dieťaťu knihu o Austrálii. Hovoril som si vtedy, či sa mi tam raz podarí dostať sa. To bol tiež taký detský sen. Podarilo sa. Dobrodružná povaha a láska k cestovaniu je stále.
Nežná revolúcia vás zastihla na Univerzite Komenského. Zmenila niečo vo vašom vnútornom svete?
