KRUPINA. Pochádza z roľníckej rodiny, v ktorej sa veľa spievalo. Hoci hudba bola v jej rodine na veľmi amatérskej úrovni, bola súčasťou ich života,“ priznala Anna Ližbetinová, rodáčka z Krupiny, ktorá nedávno získala od mesta Cenu J. A. Komenského.
„Môj starý otec celý život tvrdo pracoval na poliach, no život vnímal aj cez duchovno, mal rád hudbu a knihy,“ zaspomínala učiteľka hudby. Napriek tomu, že už je na dôchodku, stále učí v Základnej umeleckej škole v Krupine.
Vyštudovala aprobáciu hudobnej výchovy a hry na organ, neskôr hru na klavír. Za viac ako 40 rokov pôsobenia v krupinskej ZUŠ vychovala okolo 60 klaviristov a päť absolventov organu. Niektorí pokračovali v štúdiu na konzervatóriu či Vysokej škole múzických umení, no niektorí si zvolili civilné povolania a sú z nich lekári, právnici, inžinieri.
„Pre mňa je dôležité, ako ovplyvnilo ich profesionálny rast štúdium na základnej umeleckej škole,“ dodala Anna Ližbetinová. „Popri hudbe sa rozvíjalo ich emočno-estetické vnímanie sveta, schopnosť rozlišovať kvalitnú hudbu od tej menej kvalitnej,“ poznamenala.
Odmalička inklinovala ku kolektívnemu muzicírovaniu, akou je štvorručná hra, akordeónový súbor, ale predovšetkým viachlasný spev. Viedla a dirigovala (1982 – 1990) ženský spevácky zbor Marína.
V krupinskom Rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie začala v roku 1990 pôsobiť ako organistka. Tam sa jej zásluhou začala aj história chrámového speváckeho zboru Cantus Carponensis. Je komorným združením amatérskych spevákov rôznych pracovných profesií.
Popri účinkovaní na liturgických obradoch a slávnostiach sa nevyhýba ani koncertným vystúpeniam. Zbor má za sebou 30 rokov svojho účinkovania na celoslovenských a medzinárodných súťažiach a festivaloch, na ktorých získal dve strieborné a aj zlaté pásma.
Detstvo prežila Anna Ližbetinová na Bzovíku ako najstaršia z troch súrodencov. Na krupinskej ZUŠ začala s klavírom, neskôr hrou na akordeón. Do „zušky“ si to nasmerovali aj jej súrodenci. Sestra si vybrala husle a brat akordeón.
Dnes je mamou štyroch už dospelých detí. Venujú sa iným profesiám, ale tiež hrajú na klavíri a dcéra hrá na organe a spieva aj v zbore. A tak aj u nich sa hudba stala súčasťou ich života.
Autor: Jozef Golian
