ZVOLEN. Chodník slávy, ktorý odhalili vo Zvolene pred rokom, tvoria zatiaľ štyri pamätné dlaždice osobností z kultúrneho aj verejného života.
Za jeho vytvorením stojí Ján Kubiš, známy organizátor Muzikálového festivalu Jozefa Bednárika aj iných kultúrnych podujatí.
Jeho ambíciou bolo odhaliť pamätnú dlaždicu niektorej osobnosti každý rok, posledné dva roky sa tak nestalo.
Pred rokom tu po rekonštrukcii tretej časti námestia dodatočne osadili dlaždice, ktoré osobnostiam venovali v dvoch uplynulých rokoch.
Chcel nadviazať na tradíciu
„Zvolen ako jeden z najstarších a, povedzme si na rovinu, aj najkrajších miest na Slovensku, píše svoje dejiny. Do jeho histórie patrí aj mnoho osobností, ktoré sú s naším mestom nejakým spôsobom previazané. Predstavitelia Zvolena im vzdávali hold už pred mnohými desaťročiami,“ pripomenul Kubiš.
Len pár krokov od budovy, kde v polovici osemnásteho storočia zasadala mestská rada s poslancom, významným slovenským buditeľom Ľudovítom Štúrom, zriadili v roku 1926 park, ktorý dnes nesie jeho meno.
V roku 1965 v ňom osadili bustu Ľudovíta Štúra. Koncom dvadsiateho storočia v ňom pribudli busty našich rodákov, spisovateľa Jozefa Cígera Hronského a kňaza Jozefa Kozáčeka, ktorý sa ostro zasadzoval proti maďarizačným snahám Kossuthovcov. Významnú trojicu dopĺňa básnik Jozef Urban, ktorému tu koncom roku 2014, po tragickej nehode, osadili pamätník.
Kubiš sa podujal nadviazať na túto tradíciu pripomínania osobností Zvolena. „Bolo to v roku 2018. V tom čase ešte žil pán herec Andrej Mojžiš. Väčšinu času trávil utiahnutý doma a ja som chcel jeho obrovskému umeniu vzdať hold za všetkých obyvateľov nášho mesta,“ zaspomínal.
S predstaviteľmi mesta sa dohodol vytvoriť na námestí, pred budovou divadla, Chodník slávy s dlaždicami, ktoré budú niesť mená významných osobností. Tak ako plánovali, prvý prišiel na rad herec Andrej Mojžiš.
Jedna živá osobnosť, druhé ocenenie in memoriam
„Pôvodne som chcel oceňovať len žijúce osobnosti. V tom čase sa však na onen svet pobral herec Juraj Slezáček. Oslovil som teda jeho manželku a s jej požehnaním sme si dlaždicou uctili aj jeho. Odvtedy to robíme tak, že živá osobnosť so sebou nesie aj neživú. V tomto prípade teda pán Mojžiš niesol aj pána Slezáčka,“ vysvetlil Kubiš.
Nasledujúci rok mal obdobný scenár. Prestížnej dlaždice sa dočkal herec, textár a glosátor Milan Lasica, ku ktorému sa pridal legendárny futbalový tréner Václav Ježek.
„Ocenenie pána Ježka veľmi zarezonovalo v Česku. Vedia, že je to tréner Sparty, no je pre nich prekvapením, že sa narodil vo Zvolene a žil tu štyri roky. Paradoxne, u nás nie všetci súhlasili s tým, aby sme mu vzdali poctu. Vraj, čo spravil pre Zvolen? Veď sa tu len narodil. Takéto reči považujem za malosť ich autorov. Mnohí z nich žijú vo Zvolene celý život a čo preň urobili? Veď Ježek ani nikto iný sa na tú dlaždicu nepýtali. To som si vymyslel ja,“ pokrútil nechápavo hlavou Kubiš.
Príjemne ho prekvapila ústretovosť Milana Lasicu a radosť z jeho ocenenia. „Hovorili mi, že keď ak ho do Zvolena dostanem, príde len na chvíľu a bude sa ponáhľať domov. Opak bol pravdou. Zotrval medzi nami v dobrej nálade veľmi dlho,“ pochvaľoval si Kubiš.
Mrzí ho, že ostatné dva roky sa na udeľovanie dlaždíc pre zúriacu pandémiu nedostalo.
„Povedal som si, že ak to mám robiť, tak vo veľkom. Odmietol som sa prispôsobiť neustále sa meniacim pandemickým podmienkam. Takáto významná akcia musí mať honor, aký si zaslúži. Verím, že budúci rok na to už budú vytvorené vhodné podmienky a budeme môcť akciu urobiť bez rúšok a za účasti všetkých Zvolenčanov, tak ako sme zvyknutí,“ vyjadril nádej Kubiš.
