Viete si predstaviť, čo sa stane s vašimi nohami, keď pešo s ruksakom na pleciach prejdete vyše 100 kilometrov za 4 dni? Vyskúšali sme si to v španielskej Galícii na svetoznámej Svätojakubskej ceste.
Výsledkom boli riadne otlaky a svalovka, ale aj inšpirácie, poznatky, informácie a tipy od tých najkompetentnejších - španielskych samospráv, ubytovateľov a poskytovateľov ďalších služieb pre pútnikov.
Skupinu ôsmich statočných tvorili zástupcovia krajskej organizácie, dvoch oblastných organizácií cestovného ruchu v Banskobystrickom kraji, miest Zvolen a Banská Bystrica a tiež občianskeho združenia Banský Región - Terra Montanae.
Cieľom študijnej cesty bolo zoznámiť sa s fenoménom pútnického cestovného ruchu, na vlastnej koži vyskúšať, čo potrebuje pútnik a pochopiť, čo tento typ turizmu prináša do regiónu. Toto všetko by malo pomôcť rozvoju projektu Barborská cesta, ktorý prechádza viacerými regiónmi Banskobystrického kraja.
Pútnický cestovný ruch. Väčšina ľudí si pod týmto pojmom predstaví nábožensky orientovaný cieľ cesty. Putovanie však môže mať takú podobu aj cieľ, aké si pútnik sám zvolí. Lebo cesta je cieľ.
Pre niekoho je cieľom putovanie k symbolu a miestu spojenému s vierou, pre iného je to prekonanie vlastných fyzických možností, pre ďalšieho je to spoznávanie cudzieho prostredia v tej najautentickejšej podobe, niekto za putovaním hľadá stretnutia s inými pútnikmi a pre niekoho je to jednoducho mentálny detox spojený s fyzickou aktivitou a spoznávaním samého seba.
„Svätojakubská cesta s viac ako tisícročnou tradíciou smeruje do Santiaga de Compostela, k hrobu apoštola svätého Jakuba. Pre kresťanských veriacich je Santiago po Jeruzaleme a Vatikáne tretím najdôležitejším pútnickým miestom na svete,“ priblížil iniciátor študijnej cesty Roman Neradný z OZ Terra Montanae.
Sám túto cestu absolvoval po rôznych trasách už 11-krát. Počas putovania spoznal rôzne regióny Španielska a Portugalska a skúsenosti z ciest sa snažil preniesť do projektu Barborská cesta na Slovensku.
„Uvedomil som si, že oproti tradičnému poňatiu turistiky je pútnický turizmus odlišný, a preto som veľmi šťastný, že som mohol tento typ turizmu a jeho špecifiká ukázať odborníkom v cestovnom ruchu z Banskobystrického kraja. Som si istý, že táto cesta sa pre nich stala zdrojom pozitívnych inšpirácií, ktoré spoločne využijeme pri rozvoji pútnického projektu Barborská cesta.“
V autentickej podobe
Popularita Svätojakubskej cesty z roka na rok rastie, najmä tzv. francúzska a portugalská cesta. V letných mesiacoch po týchto trasách dorazí do Santiaga okolo 120-tisíc pútnikov. Vzhľadom na takúto exponovanosť pútnici čoraz častejšie hľadajú alternatívne termíny, ale aj alternatívne cesty. A to otvára príležitosti aj pre iné pútnické projekty, napríklad aj pre Barborskú cestu.
Barborská cesta je okružná náučno-tematická trasa v Banskobystrickom kraji dlhá 186 kilometrov. Nachádza sa na nej 29 symbolických zastavení - lokalít, ktoré sú z hľadiska banských, historických, prírodných, religióznych, kultúrnych a technických hodnôt významné a stojí za to sa zastaviť pri nich.
Ambíciou združenia Terra Montanae je, aby Barborská cesta oslovila tých, ktorí chcú putovať, spoznávať, zažiť miesta a lokality v ich autentickej podobe, stretnúť sa s miestnymi a prekonať svoje fyzické sily.
Začínali na konci sveta
Pútnici z Banskobystrického kraja prileteli do Santiaga de Compostela z Viedne cez Madrid. Z letiska sa presunuli autobusom do dedinky Finisterra, alebo po galícijsky Fisterra. V preklade to znamená koniec sveta a je to dychberúce miesto na pobreží Atlantického oceánu, naozajstný koniec sveta. V tomto mieste začali putovanie, prvý deň prešli 30 kilometrov do dedinky Muxia, kde čaro Atlantiku ohúrilo ešte viac.
Ďalší deň po viac ako 20 kilometroch výprava skončila v dedinke Dumbria a v predposledný deň putovania výprava zakotvila v súkromnom ubytovacom zariadení, tzv. albergue v maličkej dedinke Santa Maríňa. Odtiaľ potom cez mesto Negreira nasledovala cieľová destinácia Santiago de Compostela.
„Pešo sme prešli viac ako 110 kilometrov, čo dokumentujú aj nazbierané pečiatky z miestnych podnikov po trase v našich ٬credensialsՙ, teda pútnických pasoch,“ povedal Roman Neradný.
„Bolo inšpiratívne sledovať, ako pútnictvo po Svätojakubskej ceste ovplyvňuje miestnych,“ poznamenala Zuzana Jóbová z krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus.
„Pre pútnikov sú na cestách k dispozícii takzvané albergy, v našom ponímaní hostely, a sú buď súkromné, cirkevné alebo ich prevádzkuje miestna samospráva. Tie v rukách lokálnych ľudí nás ohúrili srdečnou atmosférou. Tie v správe samosprávy tiež nešetrili srdečným privítaním, ale prekvapili napríklad dôvtipom pri ich plánovaní; okrem skromného ubytovania pre pútnikov sú aj miestom pre aktívny komunitný život obce,“ dodala.
Občerstvenie v každej, aj malej obci
„Ústretovosť a ochota nebola len na strane domácich, ale aj medzi pútnikmi a bola mimoriadne nákazlivá. Nebudeme si klamať, pútnický životný štýl nie je na začiatok pre každého. Kto sa však na to dá, zistí, že výmenou komfortu za trochu skromnosti dostane niečo, čo mu neprinesie žiadny 4-hviezdičkový hotel. Putovanie prináša pocit spolupatričnosti, nových priateľov a najmä otvorenú myseľ. Práve tieto pocity vyžarovali z tvárí ľudí, ktorých sme počas našej cesty stretávali. A takýchto návštevníkov by rozhodne mala chcieť každá krajina,” povedala Barbora Rekšáková z OOCR Stredné Slovensko.
„Camino de Santiago je prepracovaný produkt cestovného ruchu s obrovským vplyvom na lokálnu ekonomiku. Rovnako doň prispievajú a potom čerpajú významné benefity tak štát, región, mestá, ako aj podnikatelia a najmä miestni obyvatelia,“ objasnil Jiří Pěč z OOCR Stredné Slovensko.
„Aj v tých najmenších obciach sme vždy našli prevádzku, v ktorej sme si mohli oddýchnuť, chvíľku posedieť pri lokálnych produktoch. Každá prevádzka je pripravená na to, že kedykoľvek sa môže zjaviť pár pútnikov. Vítajú ich s otvorenou náručou a aj v prípade, že nie sú vybavené na prípravu jedla, vždy ponúknu niečo pod zub, či už je to sendvič alebo lokálna pochúťka empanada. Ak aj nie je k dispozícii klasické pohostinské zariadenie, občerstvenie poskytnú automaty alebo plný stôl ovocia a čaju na priedomí, kde turisti nechajú v pokladničke toľko peňazí, koľko uznajú za vhodné. Samozrejme, sú tomu patrične prispôsobené aj zákony a nariadenia,“ vysvetlil.
Pozitívne nastavenie miestnych
„Putovali sme od pobrežia Atlantického oceánu do vnútrozemia. Bolo fascinujúce sledovať premeny krajiny, prechádzať malými dedinkami, ktoré si žijú svoj tichý, pokojný život, ktorý im pútnici vôbec nenarúšajú, skôr naopak. Kdekoľvek sme sa pohli, všade nás prekvapila ústretovosť miestnych. Stalo sa nám dokonca, že pracovník v lese, ktorý hydraulickou rukou nakladal drevo, vypol stroj a bežal za nami, aby nás upozornil, že sme zle odbočili,“ prezradil Igor Kuhn z OOCR Región Štiavnica.
„Pre mňa bola táto cesta dôkazom toho, že podstatnou esenciou kvalitného turistického produktu je pozitívne nastavenie a ústretovosť miestnych“ doplnil Kuhn.
Na záver putovania navštívili výstavu Fairway 2021, čo je najväčšia výstava pútnického cestovného ruchu na svete.
„Po rozhovore s viacerými predstaviteľmi španielskych regiónov, v ktorých je pútnická cesta významným turistickým produktom, sme zistili, že manažment tohto pútnického produktu je na pleciach lokálnych samospráv. Samozrejme, nie je možné toto nastavenie v rovnakej forme aplikovať na projekt Barborská cesta, ale tým, že sme tu boli zástupcovia viacerých organizácií, tak sme sa zhodli na tom, že práve spoločnou prácou môžeme projekt Barborská cesta posunúť ďalej,“ podotkol Jaroslav Stehlík, ktorý medzi pútnikmi zastupoval mesto Zvolen.
Autor: Zuzana Jóbová
