Trpezlivosť je dôvera, že človeku nič nechýba. Trpezlivá láska je cnosť. Pretože na svete je to tak. Vždy niekto pevne stojí na nohách, niekto v nevládnosti leží
a niekto ďalší kľačí. To preto, aby ľudia nezabudli, na čo sú im kolená a prečo treba skloniť hlavu, keď dušu niečo tlačí.
Dionýz, mladý študent medicíny, sa snaží zistiť, čo predchádzalo rozhodnutiu jeho deda kúpiť si pohrebníctvo. Navštívi starých rodičov a postupne zisťuje, kým všetkým jeho dedo je a čo preňho znamená rodina.
Dionýz má dve sestry, mlčanlivého otca, tvrdohlavú milujúcu mamu a koňa, ktorý sa stane svedkom jeho plachej lásky. Nevšedne všedné dni v meste aj na farme v údolí, túžby, pevné rodinné väzby a láska.
Príbeh aj o tom, že „všetci sa ráno zobúdzame strapatí“, že niektorí synovia si zaslúžia silné meno, a že „svet má svoje nedokonalosti a človek sa stáva dokonalým svojím poznaním“.
Silvia Bystričanová napísala svoju deviatu knihu. Má názov Ticho nikdy nemlčí a je... o láske. O takej láske, o ktorej sa nehovorí, ale ktorá sa ticho a trpezlivo žije. Jeden za všetkých a všetci za jedného. Recept na láskyplnú rodinu. Pýtate sa, ako sa dá láska žiť trpezlivo? Aj na túto otázku odpovedá Silvia v našom rozhovore. No odpoveďou je práve jej kniha Ticho nikdy nemlčí.
Silvia Bystričanová so svojimi knihami. (zdroj: archív SB)Prológ knihy sa začína vetou: Niektoré udalosti sa musia stať, aby ste im uverili, a niektorých ľudí musíte stretnúť, aby ste spoznali seba... Vďaka komu ste vy spoznali seba, koho ste stretli?
