OČOVÁ. Za doposiaľ neobjavené, avšak jedinečné či očarujúce označujú väčšinou náhodní návštevníci miesto, na ktorom stál kedysi Horný majer v katastri Očovej v okrese Zvolen.
Malá osada s vodnou nádržou, asi 20 domami a chalupami, ktorú dnes domáci volajú aj Aladár, sa nachádza na vyvýšenej planine asi štyri kilometre od materskej obce a necelé tri kilometre od dediny Sebedín Bečov v okrese Banská Bystrica.
"Miestu sa dodnes darí schovávať pred zrakmi návštevníkov azda aj preto, že pri odbočkách na majer z oboch obcí zmienku o ňom vôbec nenájdete," hovorí pani Katarína, ktorá toto miesto objavila len nedávno, celkom náhodou, a to na základe krátkej zmienky na turistickom portáli.
"Ľudia tam 'zablúdia' len zriedka, možno aj preto, že poľná cesta od Očovej je hrboľatá, vysypaná hrubým kameňom a cesta autom, ale aj na bicykli nie je príliš schodná," hovorí ďalej.
O niečo lepšie je to od obce Sebedín Bečov, ľudí však môže odradiť značka zákazu vjazdu, keďže cesta slúži na zvoz obilia a sena pre poľnohospodárov.
S popisom histórie
Na mieste len celkom nedávno obec Očová a občianske združenie Podpoľanie osadili tabuľu s popisom a históriou, ktorá sa k nemu viaže.
Návštevníci sa tak môžu dozvedieť, že za Rakúsko–Uhorska bol majiteľom okolitej pôdy občan s neznámym menom. Vlastnil údajne až 99 majerov a medzi nimi aj Horný majer. Jeho správca sa vraj volal Aladár a býval vo veľkom dome v strede majera.
Aby v usadlosti mohli ľudia pokojne bývať a chovať dobytok, bolo potrebné zabezpečiť dostatok pitnej vody. Vodu našli pod úpätím kopca Chochuľka, odkiaľ ju na Aladár dostali potrubím s dĺžkou najmenej štyri kilometre.
Potrubie ústilo do studne v strede usadlosti, z ktorej vytekala prebytočná voda do nádrže zvanej Tajch. "Ten obyvatelia vybudovali ako zásobáreň vody v prípade požiaru, na pranie bielizne a nakoniec aj na močenie konope," píše sa na informačnej tabuli.
Studňa s drevenou strieškou dodnes stojí v strede trávnatej uličky vedúcej stredom osady.
Odišli za prácou
V okolí Tajchu boli kedysi vysadené lipy, ktoré skrášľovali a ešte aj dnes skrášľujú priestranstvo a dávajú tomuto miestu zvláštny ráz.
Po rozpade Rakúsko–Uhorska vznikol na mieste štátny majer, neskôr došlo k rozdeleniu pozemkov na parcely, ktoré si odkúpili obyvatelia Očovej.
K značnému odchodu obyvateľov z majera a jeho okolia došlo po roku 1949, keď začali vznikať poľnohospodárske družstvá a ľudia odišli za prácou.
Po roku 2000 sa na majeri začali opravovať staré domy a budovať chaty. V súčasnosti tam trvalo žije len jedna rodina. Ostatní tam chodia iba oddychovať.
