ZVOLEN. Dvadsaťdvaročný rodák spod Urpína Ján Chlepčok sa považuje za Zvolenčana. V HKM pôsobí od dorastu až doteraz. V máji sa tešil z tretieho majstrovského titulu tohto klubu.
V play-off však do bojov nezasiahol. Počas jedného z tréningov ho trafil puk do hlavy a mladý útočník putoval do nemocnice, pretože utrpel vážne zranenie hlavy. Našťastie, jeho stav sa zlepšoval a majstrovské oslavy si mohol užiť aj on.
Majster Slovenska by si rád zahral za Chicago, do kuchyne sa radšej netlačí Čítajte Ján Chlepčok sa síce narodil v Banskej Bystrici a takmer celú doterajšiu kariéru strávil vo Zvolene, ale s hokejom začínal v Lučenci.
„Asi ako 9-ročný som sa k hokeju dostal cez kamaráta, s ktorým sme odmalička hrávali na dedine hokej s loptičkami. Jedného dňa sme šli na ozajstný hokejový tréning, kam nás vzali rodičia. Odvtedy som bol presvedčený, že chcem byť hokejistom,“ povedal Ján Chlepčok s úsmevom o svojich hokejových začiatkoch.
Za Lučenec hrával až do 9. triedy. Do dorastu už nastúpil vo Zvolene, kde je s malými pauzami až doteraz. Nasledujúca sezóna bude pre Chlepčoka už ôsmou v drese HKM.
„Počas tohto obdobia som si však vyskúšal aj striedavé štarty v prvej lige za Prešov alebo Žilinu. Bol som pomôcť aj Žiaru nad Hronom s postupom do prvej ligy, ktorý sa napokon nekonal, keďže plány zmarila korona,“ vysvetlil.
Ján Chlepčok je vášnivým rybárom. (zdroj: archív J. Chlepčoka)Najväčší úspech
Mojím najväčším doterajším úspechom v kariére je, samozrejme, titul s HKM Zvolen z nedávno skončenej sezóny. Bol to aj môj splnený sen, keďže odmalička som chodil s ocinom na hokej do Zvolena a bol som veľký fanúšik HKM. Ani sa mi nesnívalo, že raz zažijem toto, že vyhrám titul s HKM Zvolen.
V ďalšej časti článku sa dočítate okrem iného AJ TOTO:
▪ Komu sa to vlastne pozdravil „Dobrý deň“
▪ Proti komu strelil svoj najkrajší gól a ako ho strelil
▪ Koho považuje za najväčšieho rivala
▪ Čo najradšej robí, keď nehrá hokej
▪ Ako dlho by dokázal byť na rybách
▪ Kto je jeho najobľúbenejším športovcom
▪ Za ktoré kluby v NHL by si rád zahral
Najväčší trapas
Najväčší trapas sa mi stal, keď zo Zvolena poslali dvoch hráčov na hosťovanie do Žiliny, jedným z nich som bol ja. V Žiline sme nikoho nepoznali. Prišli sme do šatne a bol tam iba jeden pán, ktorý vyzeral ako funkcionár klubu. Pozdravili sme sa mu dobrý deň.
