Celý článok nájdete aj v aktuálnom vydaní MY Zvolensko-podpolianskych novín v predaji od pondelka 28. júna.
DUDINCE. Kúpeľné mestečko s približne 1400 obyvateľmi prispieva z mestského rozpočtu na šport približne 35-tisíc eur ročne, drvivá väčšina z týchto financií ide najmä na futbal, ktorý je v Dudinciach športom číslo jedna.
Veľkou udalosťou bolo preto nedávny veľký úspech TJ Slovan Dudince, ktorý v skrátenej koronasezóne dokázal vyhrať najvyššiu oblastnú triedu a po siedmich rokoch dosiahol vytúžený postup do piatej ligy.

O tomto úspechu, ale aj o systematickej práci v klube, sme sa porozprávali s primátorom Dudiniec Dušanom Strieborným, ktorý je zároveň aj členom výboru futbalového oddielu.
Zdá sa, že Strieborný je mužom na správnom mieste, keďže sám hrával futbal 30 rokov a pod jeho vedením dosiahol klub nielen spomínaný postup do piatej ligy, ale žiaci v kategórii U15 vyhrali druhú ligu. Pravda, nakoniec sezónu zväz anuloval, ale aj toto je dôkazom, že na juhu Hontu majú nastavený správny smer.

Dudince pôsobili naposledy v piatej lige v sezóne 2013/2014. V skrátenej sezóne 2020/2021 ste vyhrali I. triedu, čo vám zabezpečilo vytúžený postup do tejto ligy. Aké sú to pocity?
Sme veľmi šťastní. Je to zásluha dlhodobej systematickej práce s mládežou. Išli sme ťažšou cestou. Keď som prišiel do klubu pred šiestimi rokmi, mali sme len dve družstvá. Áčko plné štyridsiatnikov v okrese a tiež žiakov v okresnej súťaži. Začali sme teda systematicky budovať mládež, ktorú sme sa snažili vychovať pre potreby áčka. Samozrejme, doplnili sme ich aj ďalšími hráčmi, predovšetkým z okolia.
Zrodila sa tu výborná partia, kolektív sa utužil aj tým, ako chalani spoločne rástli v mládežníckych tímoch a to sa prenieslo do áčka spolu s nimi, pretože gro tohto kádra tvoria mladí odchovanci, ktorí boli doplnení o zrelých tridsiatnikov z okolia a skúseného mohykána a kapitána Lalíka.
Dudince po vypadnutí do I. triedy mali vždy ambície pôsobiť v piatej lige, dlhšie sa vám nedarilo postúpiť. Čo si pamätám, vždy ste patrili medzi favoritov a nejako k záveru sezóny nevyšiel jeden zápas a bolo po všetkom... Čo bolo hlavnou príčinou, že sa vám dlhšie nedarilo postúpiť späť do V. ligy?
Áno, máte pravdu. Odkedy som vo funkcii, vždy sme skončili do tretieho miesta a stále nám postup ušiel o pár bodíkov. Najskôr sme sťahovali hráčov, ktorí v minulosti odišli do susedných obcí, ktorí odišli za predošlého vedenia. Tešili sme sa z toho, že už máme dobrý tím a postúpime, ale nedarilo sa nám to. Možno nám chýbali aj skúsenosti mladších hráčov. Ono všetko musí dozrieť a všetko trvá dlhšie, akoby sme si predstavovali. Až teraz prišla tá správna doba.

Predchádzajúcu sezónu zmaril Covid, ohrozená bola aj táto. Keďže ste postúpili, tak ste istotne boli radi, že sa jeseň predsa len dohrávala. Bolo to ale fér dohrať takto narýchlo dve kolá po viac ako polročnej pauze?
Áno, boli hlasy, že je to nefér, ale hrali sme oba zápasy na ihriskách najťažších súperov – na Látkach a na Sliači. Takže sme to mali v podstate sťažené. Samozrejme, mali sme záujem, aby sa súťaž dohrala aj vzhľadom na naše postavenie v tabuľke.
Hovoril som napríklad aj predstaviteľom oblastného futbalového zväzu, že takáto situácia sa pokojne môže opakovať aj 5 rokov. A čo potom? Vždy začneme a vždy súťaž anulujeme? To by sme demotivovali každého. Takže, mali by sa stanoviť zvláštne pandemické výnimky o dohrávaní súťaží.
A či to bolo fér? Z môjho pohľadu áno. Bolo to fér, pretože stanovy hovorili jasne, stačí odohrať polovicu súťaže a je možné postúpiť. A počas jesennej časti nikto predsa nemohol vedieť, že sa to súťaž stopne na pol roka.
O titule ste rozhodli až v zápase so Sielnicou. Všetko bolo pripravené na oslavy, aj tričká ste si dali vyrobiť. Nebáli ste sa, že sa vám to vypomstí?
Verili sme tomu, že náš tím má svoju kvalitu a že to už musíme ukopať. Ja som inicioval tieto aktivity a oslavy, ale hovoril som aj to, že ak nezdoláme Sielnicu, tak potom nemáme čo robiť v piatej lige. Takže, nejaké obavy boli. Nešli sme ani do kabíny za hráčmi, aby sme na nich nehodili nejaké bremeno. Nechali sme to na nich a trénerovi a vyšlo to.
V ďalšej časti rozhovoru sa okrme iného dozviete AJ TOTO:
▪ V zápase proti Sliaču naložili na hráčov veľké bremeno
▪ Ktorý z oblastných súperov najviac potrápil Dudinčanov
▪ Komu by Strieborný doprial ešte postup do V. ligy
▪ Kto bol hlavným ťahúňom majstrovskej partie
▪ Aké boli oslavy
▪ Aké budú ambície Dudiniec v V. lige
▪ Ako vnímajú derby zápasu proti H. Nemciam a Krupine, ktoré ich čakajú v V. lige
▪ O koľkých hráčov posilnia káder
▪ Aký veľký úspech dosiahli žiaci Slovana v kategórii U15
▪ Farmou, ktorého známeho slovenského klubu by chceli byť
Z 13 zápasov ste iba jeden prehrali – hneď úvodný proti Látkam v divokej prestrelke a potom ste remizovali na Sliači. Ako si spomínate na tieto dva zápasy?
Hneď od začiatku sme tušili, že úvodný zápas na Látkach bude veľmi dôležitý z hľadiska boja o postup. Dalo sa predpokladať, že práve Látky a Sliač budú našimi priamymi konkurentmi. No, napríklad vystrelila aj Zvolenská Slatina.
Z našej strany to bol na Látkach vynikajúci zápas, jeden z najlepších, aký sme odohrali. Vyhrávali sme celý duel, domáci sa vždy doťahovali. V závere sme viedli o gól, ale to, čo s nami robil hlavný rozhodca počas celého zápasu a aj v jeho samotnom závere, som ešte nezažil, a to som futbal hrával 30 rokov.