Detva - Sto rokov je krásny vek, ak sa ho človek dožije v plnom duševnom zdraví. Aj telesné zdravie je dôležité, no s nejakou chorobou už v stovke treba počítať. V pohľade storočnej Márie Ľuptákovej z Detvy možno za stotinu sekundy vyčítať, že ide o človeka jasnej mysle. O človeka, ktorého zaujíma všetko, čo sa okolo neho deje. Neustále sa vraj zaujíma o politiku a pozná aj všetkých politikov. Je prvou Detviankou, ktorá sa dožila sto rokov. Tak hovoria úradné záznamy. Narodeniny oslávila 1. júna a už 4. júna si výročie pripomenula opäť na malej slávnosti, ktorú pre ňu usporiadalo Mesto Detva. Zdravotný stav jej už nedovoľuje rezko vykročiť a väčšinou sa pohybuje na vozíku. Na úrad však nešla na kolieskach – aj keď za pomoci svojich detí, predsa len došla po svojich. Gratulácie i ľudové piesne niekoľkokrát dojali jubilantku k slzám. Svoju chvíľu si vychutnávala naplno – keď nerozumela básni, hneď zareagovala slovami: „Hovorte, prosím, hlasnejšie!“
K stovke sa nikto nepribližuje
Mária sa narodila v Divíne a mala deväť súrodencov. Vychodila šesť tried ľudovej školy, neskôr pracovala v Lučenci ako vychovávateľka a kuchárka. Dvadsiateho februára 1950 prišla do Detvy – vydala sa za obuvníka Ľuptáka. „Väčšinu života prežila v Detve, len v posledných rokoch, ako sa jej zhoršil zdravotný stav, žije striedavo u dcér. Teraz je u najmladšej v Lučenci,“ hovorí primátor Detvy Ján Šufliarský. Deväťdesiatnikov je v meste niekoľko, k stovke sa však zatiaľ nikto nepribližuje, takže podobnú slávnosť, ako predminulú sobotu tak rýchlo nebudú mať. Najbližšie k nej bola deväťdesiatštyriročná starenka, tá však zomrela ešte v máji.
Aj pokričala, aj vyťala...
Zo šiestich detí pani Márie prišli na slávnosť piati. A s nimi vnúčence, aj pravnúčence. „Najstaršia sestra ostala v dome,“ hovorí syn Juraj Ľupták. Pani Mária pritom nie je ich vlastnou matkou. Vydala sa za vdovca. Kalman Ľupták mal vtedy už šesť detí. Päť žilo spolu s otcom, šieste už od narodenia vychovávala krstná mama v Hriňovej. Keď prišla do Detvy pani Mária, mala najstaršia dcéra už jedenásť rokov. „Vychovávala nás ako vlastná matka,“ hovorí šesťdesiatšesťročný syn Juraj Ľupták z Lučenca. Na pani Máriu nedá dopustiť a na otázku, akou bola matkou, odpovedá: „Lepšou ako vlastná.“ Pri týchto slovách sa mu do očí nahrnuli slzy. Slzy dojatia, za ktorými bolo cítiť silný vzťah. Detí – polosirôt a matky, ktorá prišla do hotovej rodiny a musela si poradiť s domácnosťou, aj výchovou. „Keď bolo treba, tak pokričala, aj nás sem tam vyťala... Lásku nám však rozdávala ako vlastná mama.“ Z rodiny už v Detve nežije nikto, ostal iba rodičovský dom, ktorý plánujú prebudovať na chalupu. Medzi najstarším a najmladším členom rodiny je takmer storočný rozdiel - pravnúčik Jakub Sebastián Bariak má iba tri mesiace. Na rozdiel od prastarkej žije vo Zvolene.
Veľa sa modlí
Storočná Mária už horšie počuje a ani zrak jej neslúži tak, ako kedysi. Nebráni jej to však živo komunikovať s okolím, či sledovať televíziu. Človek sa neubráni myšlienkam na recept dlhovekosti. „Majú to v rodine, aj jej mama žila viac ako deväťdesiat rokov,“ hovorí o matke Juraj Ľupták. Jedla rovnaké jedlá ako ostatní, žila normálnym životom, plným neustálej práce a starostí. Ešte pred dvoma rokmi sa starala o záhradku. A ešte jednu skutočnosť, ktorá mohla prispieť k dlhovekosti pani Márie, pripomenul syn: „Veľa sa modlí.“
M. SUJA
