ZVOLEN. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Či už pre hráčov v retro autobuse bez strechy, ale aj pre fanúšikov po celom Zvolene. Situáciu pred štartom jazdy žiaľ skomplikovala vážna dopravná nehoda, ktorá ochromila dopravu v celom meste. Zápchy sa tvorili všade.
Táto nepríjemnosť našťastie nezabránila majstrovskej jazde našich zlatých chlapcov naprieč všetkými sídliskami a celým mestom.
Slniečko hrialo, pivko chutilo
Odkedy sa autobus pohol spred štadióna, všetci na jeho palube si jazdu užívali plnými dúškami. Tréneri Peter Oremus a Andrej Kmeč si celú jazdu užívali z pohodlia sedačky.
„To je neuveriteľné, to je paráda,“ komentoval hlavný kouč Peter Oremus jednotlivé zastávky. Tretí z partie trénerov Andrej Podkonický sa viezol vzadu pri hráčoch.
Slniečko hrialo, pivko chutilo, hráči si to dosýta užívali. Mimochodom, maskotovi Zvolimírovi, v tomto okamihu kostým istotne nezávidel nik. O hlavné sprievodné slovo sa staral hlásateľ Martin Matuška, občas si mikrofón požičal najmä Peter Hraško, ktorý nezaprel v sebe detvianskeho rodáka a spieval na ľudovú nôtu. Mikrofón sa raz dostal do rúk aj Mikkovi Nuutinenovi, ktorý rozskandoval svojich spoluhráčovna Podborovej.
Kým v zadnej časti autobusu sa bavili Radovan Bondra, Peter Zuzin, kapitán Radovan Puliš, Marek Viedenský a Václav Stupka s dcérkami, v strede autobusu si plnými dúškami užívali majstrovskú jazdu najmä obranca Ben Betker, ale aj Jozef Tibenský a ďalší.
V prednej časti autobusu zas Peter Hraško s Jurajom Mikúšom, no aj náš tretí gólman Fín Aleksanteri Heiskanen, Jakub Meliško, či kustód Pedro Višňovský. Vpredu si poctivo „odkýval“ a najviac sa tešil z jazdy brankársky hrdina Robin Rahm. Nesmiernu radosť prežíval aj vedúci mužstva a masér Milan Supuka.
Od štadiónu cez sídliská až na Námestie SNP
Trasa autobusu viedla zo zvolenského zimáku najskôr cez Lipovec, kde sa autobus s hokejistami pristavil po prvýkrát. Hlásateľ Matuška dal takmer na každej sídliskovej prestávke priestor fanúšikom aj na jednu otázku pre hráčov, a vždy sa pýtal ľudí, ktorému hokejistovi fandili najviac.

Najčastejšie sme tak počuli mená ako Peter Zuzin, Patrik Marcinek (bodoval najmä na Zlatom Potoku), Robin Rahm, Allan McPherson, Radovan Puliš, Radovan Bondra, ale aj Mikko Nuutinen.
Majstrovská jazda pokračovala cez Okružnú ulicu na konečnú autobusov na Sekieri, odtiaľ na Záhonok. Kvôli dopravnej situácii sa autobus pobral na Zlatý Potok cez Lieskovec, naši zlatí chlapci tak aspoň trochu spríjemnili šoférom stojacim v kolóne oproti dlhočizné čakanie.
Na Zlatom Potoku rytierom venoval miestny zmrzlinár ľadovú dobrotu, smädné krky zachránila priateľka Jožka Tibenského, ktorá doniesla do autobusu dve balenia piva. Po oslavách s fanúšikmi na konečnej autobusov sa zo Zlatého Potoku šlo na Podborovú.
Ľudia však nečakali hokejistov len na uliciach, ale mávali im aj z okien bytov, dvorov, či balkónov. Mnohí si „ulovili“ cennú spomienku v podobe fotky alebo podpisu so svojimi obľúbencami.
Na Podborovej privítali majstrov napríklad aj malí hokejisti. Zlatistý mok chalani doplnili aj na sídlisku Západ, kde to žilo najmä na Novozámockej ulici. A odtiaľ už nasledovalo veľkolepé finále majstrovskej jazdy. Autobus s hráčmi a realizačným tímom obkrúžil centrum mesta, aby sa dostal na Námestie SNP, kde na svojich hokejových hrdinov čakala asi tisícka fanúšikov.

Ak odmyslíme Námestie SNP, kde oslavy veľkolepo vyvrcholili, najviac a najlepšie sa bavili fanúšikovia s hokejistami na konečnej autobusov na Sekieri pri Môťovskej priehrade a na Zlatom Potoku. A práve od Zlatého Potoku mal majstrovský autobus aj milú spoločnosť na bicykloch, keď niekoľko detí „prenasledovalo“ zlatých rytierov (za ich patričnej odozvy) na ich ďalšej ceste Zvolenom až do cieľa na Námestí SNP.
Mohla by sa z toho stať tradícia
Ak sa niekto obával, že kvôli súčasným a stále sprísneným opatreniam nebudú môcť byť oslavy majstrovského titulu na patričnej úrovni, bol na poriadnom omyle. Podobné veľkolepé jazdy s pohárom sa robia najmä po víťazstve Stanley Cupu v NHL, no ukázalo sa, že keď sa chce, dajú sa takýmto štýlom spraviť aj u nás.
A zrazu to dostalo úplne iný rozmer pre fanúšikov, ale aj samotných hráčov. Slovami chváli nešetrili ani zahraniční hokejisti, ktorí sa ozaj cítili, akoby získali Stanley Cup. K parádnemu zážitku pre všetkých prispeli všetci Zvolenčania.

Rozhodne ale netreba zabúdať na Miroslava Brumerčíka, vďaka nemu a jeho marketingovému oddeleniu sa mohlo niečo podobné uskutočniť. My všetci veríme, že ak by korona už čo najskôr pominula (bodaj by), mohla by sa z majstrovskej jazde pod Pustým hradom stať tradícia, na ktorú verme, že nebudeme čakať dlhšie ako rok...
Na slovíčko s Petrom Oremusom po majstrovskej jazde Zvolenom:
Čo hovoríte na túto majstrovskú jazdu Zvolenom?
Bolo to netradičné a najmä pre fanúšikov to musel byť veľký zážitok. Boli v oknách, popri cestách, boli to tisícky ľudí. Bola to fantázia. Teraz človek cíti, akú sme vo Zvolene mali podporu a som veľmi rád, že sme to zvládli.
Nemrzí teraz o to viac, že fanúšikovia nemohli byť počas play off aj na štadióne?
Každý chápal situáciu, ktorá bola. Je pravda, že teraz vidíme, koľko ľudí by nás prišlo podporiť na štadión. Ale sme radi, že ľudia, ktorí nás podporovali počas celej sezóny si to dnes mohli užiť aspoň takýmto spôsobom.
Kde zaradíte v rámci vašich úspechov majstrovský titul so Zvolenom?
Je to pracovná činnosť, ktorú keď zakončíte titulom, patrí to medzi najväčšie úspechy. Každý titul je pre trénera, hráča alebo člena realizačného tímu najväčšia odmena.