OČOVÁ. Hájil farby MFK Zvolen, ale aj Dukly Banská Bystrica. No napokon ostal verný svoju prvému klubu v rodnej obci. Aleš Čerhýň, dvadsaťtriročný strážca svätyne účastníka najvyššej oblastnej súťaže v ObFZ Zvolen z tímu TJ Družstevník Očová, bol naším hosťom v rubrike Športové naj.
Mladý brankár pochádza z Očovej, kde ako malý chlapec začal s prvými futbalovými krokmi. „Keďže som bol stále najmladší a najmenší zo všetkých, postavili ma do brány, čo mi ostalo dodnes,“ prezradil v úvode so smiechom.
Žiaci z Očovej lepší ako rovesníci z väčších miest
Keď mal osem rokov, zapísal sa do prípravky miestneho tímu.
„Povedal som trénerovi, že chcem byť brankárom. Očovský futbal bol vtedy na veľmi dobrej úrovni. Hrávali sme tretiu žiacku ligu, skupinu Juh. Ako mladší žiaci sme ju dokázali vyhrať aj napriek tomu, že proti nám hrávali mestá – Poltár, Lučenec a Detva,“ zaspomínal si Aleš Čerhýň na svoje prvé úspechy a začiatky v rodnej obci.
Má rád derby proti Hriňovej, život profi futbalistu si nikdy nevyskúšal Čítajte So Zvolenom aj na medzinárodné turnaje
Po tomto úspechu, ktorý dosiahli mladší žiaci, mu vtedajší tréner povedal, že vo Zvolene bude hrať slovenský výber U15. A Čerhýň neváhal.
„Hneď na druhý deň sme išli na štadión do Zvolena. Po modelovanom zápase som dostal ponuku od trénera Zvolena, či sa k nim nechcem pripojiť. Dlho som nerozmýšľal. Odvtedy som prešiel niekoľkými výbermi. Vo Zvolene som strávil 5 sezón, kde sme dosiahli najlepšie umiestnenie v podobe 4. miesta v druhej lige. Cítil som, že vo Zvolene som napredoval. Boli to predsa len iné zápasy a na vyššej úrovni ako v Očovej,“ netajil mladý gólman.
Vo Francúzsku našiel druhý domov, spolu s bratom sa tešil v roku 2013 z titulu Čítajte So Zvolenom chodil aj na viaceré medzinárodné turnaje do iných krajín. „Tu som získal veľa skúseností, ukázalo mi to iný pohľad na futbal,“ vysvetlil. Už mladom veku si zahral proti rovesníkom z nemeckých klubov Hannover, Cottbus či Jena.
Pod Urpínom ho trénoval Juračka
Po piatich rokoch sa dohodol so Zvolenčanmi, že prestúpi do Dukly Banská Bystrica. Pod Urpínom strávil jeden rok.
V zamknutej časti sa okrem iného dočítate AJ TOTO:
▪ Prečo musel hľadať inšpiráciu a chuť do futbalu
▪ Čo považuje za svoj najväčší úspech
▪ Prečo mu závideli pivo hráči Borussie Dortmund
▪ Aký je jeho najkrajší zákrok, ktorý vytiahol 5 minút pred koncom zápasu
▪ Koho považuje za najväčšieho rivala
▪ Kde rád relaxuje
▪ Kto je jeho najobľúbenejším športovcom
▪ Prečo mu nevyšiel sen stať sa tenistom
„Bolo to pre mňa zase niečo iné. V tom období bola Dukla na veľmi slušnej úrovni. Mal ma na starosti tréner brankárov – pán Juračka, ktorý mi pomohol kariérne rásť,“ zaspomínal si očovský rodák.
Futbal už len ako hobby
Lenže potom prišiel zlom. Po roku strávenom v Banskej Bystrici sa začal pohrávať s myšlienkou, či to celé ma nejakú budúcnosť a zmysel.
