Kapitán Zvolena Puliš: Nemyslím si, že play off ovplyvní to, či sme sa dotkli pohára

Tento text bude súčasťou špeciálnej prílohy o víťazstve HKM Zvolen v základnej časti hokejovej Tipos extraligy v najbližšom vydaní MY Zvolensko-podpolianskych novín (29.3.)

ZVOLEN. Radovan Puliš je po ôsmich rokoch ďalším hokejistom s kapitánskym céčkom na hrudi, ktorý priviedol zvolenských rytierov k víťazstvu k základnej časti.

Pravda, pred Zvolenčanmi je najdôležitejšia časť sezóny – play off. No, netreba vôbec podceňovať víťazstvo v dlhodobej časti, ktoré sa zverencom trénera Petra Oremusa podarilo dosiahnuť.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Najproduktívnejším aj najtrestanejším hráčom Zvolena Bondra, najviac strieľal Nuutinen Čítajte 

O dlhodobej časti sme sa porozprávali s 29-ročný rodákom z Hliníka nad Hronom, odchovancom HKM Zvolen a kapitánom súčasného kádra, Radovanom Pulišom.

Skúste zhodnotiť z pohľadu celého mužstva základnú časť, ktorú ste vyhrali s náskokom štyroch bodov. Akoby ste sa trošku pomenej rozbiehali, no ste už patrili do prvej štvorky. A tam to bolo - kto z koho...

Môžeme byť nadmieru spokojní. Možno len párkrát sme neboli medzi najlepšími tímami. Dôležité bolo, že keď boli zranení hráči z prvých dvoch formácií, tak mladí chalani ukázali, že si právom zaslúžia hrať za toto mužstvo, pretože dokázali zápasy vyhrávať aj oni. Toto bolo veľkým prínosom, že všetci hokejisti, ktorí nastúpili, hrali výborne.

Aká bola základná časť z osobného hľadiska? Vynechali ste kvôli zraneniu asi tretinu zápasov, no aj tak ste v 31 zápasoch dali 15 gólov a pridali 22 asistencií. Držíte si viac ako jednobodový priemer na zápas...

Štatistiky boli výborné, ale keby som nemal pri sebe takých výborných spoluhráčov, bolo by to oveľa ťažšie. V tomto smere mi veľmi pomohli nielen spoluhráči, ale aj celé mužstvo a realizačný tím. Atmosféra bola super, každý deň som sa ráno tešil na štadión. Všetko fungovalo ako malo, od realizačného tímu až po trénerov.

Ako sa vám hrá s krídelníkmi McPhersonom a Nuutinenom? Zdá sa, že ste si sadli...

Na začiatku som hral s Radom Bondrom a Marekom Viedenským, bolo to super. Potom sa Vieďo zranil, prišiel ku nám Juraj Mikúš, tiež sme bodovali v každom zápase. Zranil som sa ja a išiel tam Kelemen. Hral s nimi perfektne. Keď som sa vrátil, povedal som, že ich päťku nechcem rozbiť, videl som, že sa im darí. Vrátil sa aj Viedenský, no opäť sa zranil.

Tréner potreboval centra, povedal som mu, že nemám problém hrať na tomto poste, hral som tak aj v Slovane. A dal ma k Mikovi a Allanovi. Zatiaľ sme bodovali v každom zápase. Veľmi dobre vychádzame, verím, že to je aj ich pohľad. Celkovo, je táto kabína veľmi súdržná. Nerobia sa žiadne rozdiely medzi domácimi a zahraničnými hráčmi a to je veľmi podstatné.

Ako to bolo s pohárom Dušana Pašeka? V NHL víťazi konferencií sa trofeje kvôli poverčivosti väčšinou nechytajú. Podľa čoho ste sa rozhodovali, či sa pohára dotknete?

Prebrali sme to v kabíne. Viac-menej domáci a starší hráči sme sa rozhodli, že keď sme na to dreli, bolo by fajn sa ho dotknúť, pretože takýto pohár sa nevyhráva každý rok. Treba si to užiť a treba žiť v prítomnosti. Takisto bola pre nás česť zdvihnúť tento pohár, ktorý nesie meno po super hokejistovi, akým bol Dušan Pašek.

Užili sme si to, ale teraz sa už pripravujeme na play off. Osobne si nemyslím, že play off ovplyvní to, či sme sa dotkli pohára alebo nie. Rozhodne sa na ľade, nikto na to ani nemyslí, všetko je to o nastavení v hlave.

Ste teda poverčivý?

Poverčivý som, mám svoje predzápasové rituály.