ZVOLEN. Nepochybne aj zásluhou výhodného dopravného spojenia nadobudol Zvolen v stredoslovenskom futbale výnimočné postavenie. Tento punc mu dodala významná udalosť, od ktorej čochvíľa uplynie rovných sto rokov.
Je ňou založenie Stredoslovenskej župy Československého futbalového zväzu (SŽ ČSSF) v meste pod Pustým hradom 10. apríla 1921 a jej prvej majstrovskej súťaže – Pohára Českého slova.
A výnimočné postavenie umocňuje aj ďalší historický počin, ktorým bolo ustanovenie Juhoslovenskej futbalovej župy Československej amatérskej futbalovej únie (JsFŽ ČsAFU) so sídlom v Banskej Bystrici (v roku 1926 preložené do Zvolena), ktorú odštiepenci od Stredoslovenskej župy založili takisto vo Zvolene 10. mája 1923, a ktorá existovala formálne do 5. januára 1930.
Ťažký „pôrod“ slovenských žúp
Rok 1921 sa všeobecne považuje za historický medzník vo futbale na Slovensku. Faktom však je, že už v novembri 1920 ČsŠK Košice, ktorý začal s prípravami na reorganizáciu športu na Slovensku, zvolal poradu všetkých slovenských klubov, na ktorej sa mal prerokovať program organizačných prác. Nie je známe, či sa uskutočnila, skôr nie ako áno.

Ďalší posun, čiže postup a návrh na vytvorenie budúcich žúp, prinieslo pozvanie tajomníka Bratislavskej župy Jana Procházku na 6. marca 1921 do Žiliny. V tamojšej reštaurácii U Folkmanna sa zišli zástupcovia klubov z Bratislavy, Košíc, Spišskej Novej Vsi, Užhorodu, Mukačeva, Prešova, Liptovského Svätého Mikuláša, Nitry, Banskej Bystrice, Turčianskeho Svätého Martina a Dolného Kubína, nechýbali ani čelní predstavitelia zväzu dr. Rudolf Pelikán, Ing. Pakosta a Ing. Bidlo.
Pakosta referoval o výhodách, ktoré Praha Slovensku chystá (slovenský a menšinový fond, povinné zápasy na Slovensku, 40 až 50-percentná zľava na železnici), vyslovil sa však proti zriadeniu žúp a odporučil len vytvorenie troch pracovných okrskových komisií na západnom, strednom a východnom Slovensku, pričom na Podkarpatskej Rusi sa tak malo stať neskôr.
Na ich zriadení sa schôdzka aj uzniesla a poverili činovníkov z I. ČsŠK Bratislava (Radešinský), ŠK Slávia Banská Bystrica (Polma) a ČsŠK Košice (Beránek) prípravnými prácami - úlohou vypracovať organizačný poriadok troch regiónov (ešte nie žúp so sídlami v týchto troch mestách, ako sa to pertraktuje v niektorých prameňoch, podľa ktorých sa už v Žiline určili hranice žúp a zadelili do nich existujúce kluby) a prebrať s nimi zásady usporiadania prvej súťaže o pohár, ktorý venovala športová redakcia pražských novín České slovo.
Mali vyžrebovať dvojice súperov, ktoré si dvakrát navzájom zmerajú sily za náhradu cestovného a za polovicu z príjmu, pričom postúpiť malo mužstvo, ktoré získa viac bodov – teda nie vylučovacím spôsobom. Výber územnej oblasti bol na ľubovôli klubov podľa najvýhodnejšieho železničného spojenia. Prvé kolo súťaže malo byť absolvované do konca júna a, čo je zvlášť pozoruhodné, na majstra Slovenska mala čakať konfrontácia s majstrom Čiech, ktorá však zostala len v rovine priania a sľubov.

V programe zasadania bolo aj zhodnotenie celkovej športovej situácie na Slovensku a stanoviská klubov k rozkolu v ČSSF, ktorého predsedom bol JUDr. O. Petřík. Zo zasadnutia vzišla rezolúcia s vyjadrením vďaky ČSSF za vznik Fondu pre Slovensko, menšiny a oslobodené územia ČSR, s vyslovením plnej podpory čs. zväzu a odmietnutím SzLSz. Do istej miery bola rezolúcia reakciou na vystúpenie zástupcu ČSSF Ing. Pakostu. Jeho ubezpečenia o výhodách sa do praxe uvádzali len veľmi liknavo. V každom prípade v Bratislavskej župe sa na pohárovú súťaž už hotovali viac než dve desiatky klubov.
Vo Zvolene bez Zvolena
Pozadu nechceli zostať ani Stredoslováci, i keď zložitý vývoj vo futbalovom hnutí po I. svetovej vojne sa premietol zákonite aj v našom regióne.