Gustáva Valacha osud ťažko skúšal. Herec pokory a vzdoru by oslávil storočnicu

Gustáv Valach (4 fotografie)

H. NEMCE/BRATISLAVA. Veľké osobnosti slovenskej kultúry si treba pripomínať. Ich odkaz a dedičstvo prežije mnohé generácie. A jedným z nich je aj Gustáv Valach, rodák z Hontianskych Nemiec.

Výnimočný a talentovaný divadelný a filmový slovenský herec by oslávil 16. marca storočnicu. Písal sa rok 1921, keď v krupinskom okrese, v obci Hontianske Nemce, uzrel svetlo sveta malý Gustáv.

Valach študoval v neďalekej Banskej Štiavnici na miestnom gymnáziu Andreja Kmeťa, zmaturoval v roku 1940. Už počas štúdií prepukla jeho láska k herectvu, venoval sa ochotníckemu hraniu. Tu sa počas štúdií zoznámil aj so svojou manželkou Vierou, s ktorou mali štyri deti.

„Spoznali sme sa prostredníctvom jeho sestry na Belianskom jazere. Na tento kraj mám o to krajšie spomienky,“ povedala v roku 2013 pre týždenník MY vtedy 90-ročná Viera Valachová pri príležitosti odovzdávania pamätnej tabule na jej manžela Gustáva a Júliusa Pántika.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na Pántika a Valacha Štiavničania nezabudli Čítajte 

Po maturite odišiel Valach Bratislavy. Mladý Gustáv si nabral toho na seba veľa. Študoval na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity a tiež aj na Štátnom konzervatóriu.

Zároveň pracoval ako rozhlasový hlásateľ a popritom sa neustále venoval aj ochotníckemu herectvu, ktoré sa stalo jeho celoživotným poslaním. Štúdium práva zanechal a naplno rozvinul svoj nepopierateľný talent.

Stopka od komunistov

Po druhej svetovej vojne sa stal jedným z predných členov bratislavského činoherného súboru Slovenské národného divadla (SND). Pôsobil v ňom počas dvoch etáp.

Minister kultúry SSR Miroslav Válek odovzdal vysoké štátne vyznamenania pracovníkom z oblasti kultúry. Na snímke novovymenovaní zaslúžilí umelci zľava: Viera Strnisková, režisér Slovenského filmu Martin Ťapák a slovenský divadelný herec, člen činohry SND Gustáv Valach v roku 1969. (zdroj: TASR)

Najskôr to bolo v rokoch 1946 až 1959 a od roku 1962 až do roku 1992. Trojročná prestávka bola vynútená, keď sa dostal na tzv. „čiernu listinu“ a z divadla sa musel stiahnuť. Nikdy sa netajil tým, že bol silno veriacim katolíkom.

Počas tohto obdobia musel pracovať ako bagrista v bratislavských polygrafických závodoch. Niečo podobné sa mu stalo ešte aj v roku 1968, bol totiž tŕňom v oku komunistov.

Výrazný charakterný herec

Rodák z Hontianskych Nemiec hral často postavy prísnych, charakterných a zemitých postáv, v čom mu dopomáhala aj jeho statná postava , hlboký barytónový hlas so skvelou artikuláciou, mimikou, gestami a chôdzou.

Valach bol aj hercom protikladov. Vášnivým aj vyrovnaným, tragickým aj komickým, inteligentným i hlúpym, dobrákom aj bezcharakterným zloduchom. Valach bol aj známy recitátorom a spevákom, dokonca mu vyšlo aj pár gramofónových platní.

Gustáv Valach na udeľovaní ceny Slovenských národných novín v roku 1992 (zdroj: TASR)

Keď v roku 1992 odišiel do dôchodku, jeho hlas bolo často počuť pri prenosoch z bohoslužieb. Za svoje herectvo získal viacero ocenení. V roku 1969 mu bol pridelený titul zaslúžilý umelec, v roku 1994 obdržal Krištáľovú ružu.

V roku 2004 vyšiel o jeho živote zborník Gustáv Valach: Herec pokory a vzdoru. V roku 2012 mu udelil prezident Ivan Gašparovič Pribinov kríž II. triedy in memoriam.

Divadelné roly

Patril medzi generáciu divadelníkov, s ktorou sa spájajú najvýznamnejšie tvorivé činy slovenského divadelníctva v povojnovom období. V divadle stvárňoval mnoho náročných rolí v hrách slovenských autorov, ale aj v klasickej a súčasnej svetovej dráme.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Sama medzi mužmi. Marianna je v zásahovom tíme jedinou ženou Čítajte 

Svoju osobitnú hereckú pečať vtlačil do postáv, akými boli napríklad John Proctor v Salemských bosorkách, Kreón v Sofoklovej Antigone, Newton v hre Fyzici, Repáň v inscenácii Krčma Pod zeleným stromom, gazda Palčík v Tajovského hre Statky-zmätky, alebo bača Ondrej v Stodolovej inscenácii Bačova žena.

Nevšednú kreatívnu tvárnosť a majstrovstvo prieniku do zložitých hlbín ľudského vnútra uplatnil pri stvárňovaní Shakespearových postáv Tybalta v Rómeovi a Júlii, Oberona v Sne noci Svätojánskej a najmä Kráľa Leara v rovnomennej inscenácii, za túto získal aj ocenenie Ministra kultúry SSR v roku 1976.

Mnoho filmových úloh

Valach však nedominoval len na doskách, ktoré znamenajú svet. Jeho výrazný talent sa prejavil aj v mnohých televíznych inscenáciách a filmoch.

Azda jeho najznámejšou filmovou postavou bola úloha hájnika Straku, ktorému načas zverí syn, s ktorým sa už nejaký čas nestýkal, vnuka, ktorého bravúrne zahral Tomáš Holý.

Reč je samozrejme o Gajerovej trilógii, ktorá začínala titulom Pod jazvečou skalou (1978), pokračovala snímkou Na pytliackej chodníčku (1979) a zakončená bola filmom Za trnkovým krom (1980).

Z jeho filmových úloh rozhodne netreba zabudnúť ani na filmy Rodná zem (postava Katúňa), Stratenci (postava kyrysníka), Pole neorané (Mark Cudrák), Nech žije republika (Cyril Vitlich), Drak sa vracia (Šimon), Tiene horúceho leta (dedinský lekár Pavel Valchar), či Kohút nezaspieva (Terezčák).

Gustáv Valach s Tomášom Holý počas nakrúcania filmu Pod jazvečou skalou (zdroj: Filmový archív Barrandov)

Posledný raz si zahral v televíznej inscenácii Balada o mŕtvych očiach (1988), kde vytvoril strhujúci dramatický portrét človeka - otca a bohatého gazdu Tureňa, ktorý zápasí s ľudským citom a súčasne rozumovým pragmatizmom.

Herec bol v súkromí ťažko skúšaný, nielen tým, že bol tŕňom v oku komunistického režimu, do života jeho rodiny výrazne zasiahla rakovina. Tri z jeho štyroch detí podľahli práve tejto zákernej chorobe.

Gustáv Valach zomrel 27. apríla 2002 v Bratislave, krátko po svojich 81. narodeninách na infarkt po krvácaní do mozgu. Jeho milovaná manželka Vierka odišla z tohto sveta v roku 2016.

Mimochodom, z hercov, ktorí zažili Gustáva Valacha osobne, sú nažive už len Štefan Kvietik (86), Oldo Hlaváček (87) a Mária Kráľovičová (93).