ZVOLEN. „Bola som trochu nervózna a bála som sa, čo bude nasledovať. Chlapci ma pozvali do zbrojnice, kde mi ukázali techniku, opísali výjazdy, ale hovorili aj o plánoch, ako zbrojnicu vylepšiť,“ zaspomínala Marianna na svoje prvé stretnutie s partiou mužov, ktorí si dobrovoľne obliekajú hasičské uniformy.
„Rozprávali mi o tom, akú ďalšiu techniku by chceli zaobstarať, aby mala pôsobnosť zboru čo najväčší zámer. Všetci boli takí nadšení pre vec, že to nemohlo dopadnúť inak ako tak, že som sa k nim pridala,“ opísala svoj prvý deň medzi dobrovoľnými hasičmi.
Marianna Hercegová je členkou Dobrovoľného hasičského zboru mesta Zvolen od minulého roka. Ako jediná žena v tíme chodieva s mužmi na pravidelné výjazdy do terénu.
V minulom roku takýchto výjazdov absolvovali približne sedemdesiat. Neraz boli ťažké nielen fyzicky, ale aj psychicky.
Hasiči absolvovali zásahy rôzneho typu, od dezinfekcie priestorov cez odstraňovanie nebezpečného hmyzu, hasenie požiaru, stavanie protipovodňových bariér až po pátranie po nezvestnej osobe. Ako takéto nasadenie zvláda 34-ročná žena, nám Marianna porozprávala v rozhovore.
Odkedy ste členkou Dobrovoľného hasičského zboru vo Zvolene?
Stala som sa ňou na začiatku minulého roka. Musela som absolvovať školenia, trvajúce niekoľko dní, a zložiť skúšky. Zatiaľ som takzvaný mladší hasič, ale keď sa skončí obdobie pandémie koronavírusu a znovu sa budú dať absolvovať kurzy, chcela by som sa stať strojníčkou.
Čo taká pozícia znamená v praxi?
Mladší hasič je niečo ako nástupná funkcia. Robím takú prácu, akú mi pridelia, napríklad raz som aj odkláňala dopravu. Ako strojníčka by som pri výjazdoch obsluhovala hasičskú techniku, o ktorú by som sa starala aj mimo výjazdov.
