Reprezentačný gól má stále pred očami. Peter Grajciar o titule v Slavii, či trpkom konci v Sparte

Peter Grajciar (13 fotografií)

Celý článok nájdete aj v aktuálnom vydaní MY Zvolensko-podpolianskych novín v predaji od pondelka 22. februára.

ZVOLEN/PRAHA. Nestáva sa často, že odchovanec zvolenského futbalu sa výraznejšie presadí v zahraničí, ba dokonca oblečie reprezentačný dres. My sme napočítali dvoch. Tomáša Ďubeka a Petra Grajciara.

Ďubek je stále platným fortunaligovým hráčom. A Peter Grajciar? Už čoskoro to bude rok, ako ukončil profesionálnu kariéru.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Po príchode do MFK Zvolen som tu našiel 4 kužele a 6 lôpt. Otvorený rozhovor s trénerom Luknárom Čítajte 

Tridsaťsedemročný zvolenský rodák má za sebou bohatú hráčsku kariéru, počas ktorej si vyskúšal niekoľko kvalitných líg. Jeho cesta na vrchol viedla cez Zvolen a Nitru, odkiaľ sa dostal do Slavie Praha, s ktorou získal majstrovský titul v sezóne 2008/2009 a taktiež aj Český pohár.

Práve v Česku si urobil najväčšie meno a u našich západných susedov stále aj pôsobí. Momentálne sa dal na trénovanie a čakajú ho prijímacie skúšky na trénerskú školu.

„Grco“, ako ho všetci prezývajú, si však vyskúšal aj tureckú, gruzínsku a poľskú ligu.

Profesionálnu kariéru ste ukončili v apríli 2020. A vlastne zo dňa na deň ste sa stali profesionálnym trénerom. Dostali ste ponuku od Pavla Horvátha, ktorý vás chcel za asistenta v Příbrami. Prečo ste sa rozhodli kývnuť na jeho ponuku?

Bol som v pozícii hrajúceho asistenta v béčku Plzne. Bolo to v marci 2020, keď Pavel (Horváth, pozn. autora) dostal ponuku ísť do 1. FK Příbram. Oslovil ma, či by som mal záujem ísť s ním. Jedným variantom bolo, aby som ostal v Plzni, podľa všetkého by som ďalej pokračoval v B tíme.

A keďže išlo o najvyššiu súťaž, prevážila u mňa ponuka ísť do Příbrami, a predsa len, nie každý dostane túto možnosť. Trénerov je na trhu veruže dosť. A keď sa mi naskytla takáto príležitosť, nechcel som, aby mi ušla pomedzi prsty. Ďalšou vecou je, že s Pavlom sme si sadli aj ľudsky, takže som považoval za správne urobiť tento krok.

Je pravda, že Pavel Horváth mal podmienku, aby ste ukončili aktívnu hráčsku kariéru?

Áno, je to pravda. Vyslovene mi povedal, že ak sa rozhodnem ísť s ním, tak podmienkou je ukončiť hráčsku kariéru. Mal som na rozhodnutie približne dve hodiny. Zvažoval som všetky kroky. Cítil som, že moja kariéra sa už aj tak blížila ku koncu a rozhodol som sa takto.

Pomerne krátky čas ste dostali na rozmyslenie. Ako sa teda rodilo vaše rýchle rozhodnutie? Nebolo ťažké zavesiť kopačky na klinec?

Určite ma to mrzelo, ale na druhej strane som si povedal, že moja hráčska kariéra by mohla skončiť za pol roka, rok, dva. To som nemohol vedieť. Radšej som sa rozhodol pre trénerskú kariéru trošku skôr a považujem to za dobrý krok.

Na trénerské povolanie však treba aj vzdelanie...

Áno, musíme mať na to potrebné trénerské vzdelanie. Momentálne som prihlásený na štúdium potrebné pre zisk trénerskej A licencie. Uvidíme, ako dopadnú prijímacie skúšky. Zatiaľ to je vo hviezdach. Počet uchádzačov je obrovský, konkurencia bude veľká a počet uchádzačov, ktorých prijmú, je malý. Sám v tejto chvíli neviem povedať, ako to bude ďalej. Pokúsim sa zo seba dostať maximum, ale výsledok je, samozrejme, otvorený.

Takže sa zdá, že je rozhodnuté a Peter Grajciar bude pokračovať v kariére ako tréner?

Chcem pokračovať pri futbale ako tréner, pretože každým dňom ma táto práca baví viac a viac. Je to dobrá škola. Človek sa naučí komunikovať s ostatnými ľuďmi, zrazu som sa ocitol na druhom brehu a mám iný pohľad na trénerskú prácu v porovnaní s tým, keď som bol hráčom.

Musím zo seba vydať maximum, aby som pracoval v klube čo najdlhšiu dobu. Futbalista podpíše zmluvu povedzme na 2 roky a je ako-tak chránený, zatiaľ čo tréner je po neúspechoch jednou nohou z klubu preč. Byť trénerom je obrovský kus zodpovednosti, ale to sa mi na tom páči.

Máte za sebou pomerne bohatú kariéru, ktorú ste odštartovali v rodnom Zvolene. Ako si spomínate na vaše začiatky?

K futbalu ma viedol môj otec, hrával ho aj môj brat. Taktiež v tej dobe bol futbal dostupným športom, nebol až tak finančne náročný. Z domu na futbalový štadión som to mal kúsok a boli sme výborná partia. Všetko bolo fajn. Prešiel som mládežníckymi kategóriami až do mužov.

Spomínam na to rád, pretože som vo Zvolene zažil krásne futbalové obdobie. Myslím, že sa mi v tej dobe celkom darilo, hrával som útočníka, dával som pomerne dosť gólov, takže Zvolen mi pomohol naštartovať moju budúcu kariéru.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať S hokejom skončil pomerne skoro. Juraška doteraz mrzí spôsob, akým odišiel z HKM Zvolen Čítajte 

Zo Zvolena vás do Nitry stiahol tréner Galád. Je to práve on, komu vďačíte za príležitosť uchytiť sa vo veľkom futbale?

Určite je to aj tréner Galád, ale vďaka patrí všetkým trénerom, pod ktorými som hrával, pretože každý mi dal kus niečoho, čo som si vzal, a každý ma naučil niečo iné. Takže, vďaka patrí aj trénerovi Galádovi, ale aj koučom pred ním a po ňom.

Zaujímavé je, že vo Zvolene ste hrávali útok a práve tréner Galád z vás urobil záložníka, čo vám v podstate ostalo počas celej kariéry...

Je to zaujímavé, lenže v tej dobe hral v Nitre na poste útočníka Robo Rák, ktorý dával góly doslova na želanie a počkanie, takže som sa presunul na kraj a vo finále to bol asi správny krok.

Výraznejšie sa presadiť vo vrcholovom futbale spomedzi Zvolenčanov sa podarilo v podstate len vám a Tomášovi Ďubekovi. Čím to podľa vás je?