ZVOLEN. Sú celkom nenápadní a pod ochranným oblečením aj takmer na nerozoznanie od ostatných zdravotníkov. Inšpirovaní svojím zakladateľom sv. Františkom z Assisi prinášajú so sebou pokoj a dobro.
Traja kapucíni z Raticovho vrchu v Hriňovej dobrovoľne pomáhajú na covidovom oddelení vo zvolenskej nemocnici. Pomáhajú s ťažko chorými pacientmi a ich duchovná podpora je všadeprítomná a nevtieravá. A, ako sa ukazuje, aj veľmi potrebná.
Jedným z dobrovoľníkov je 26-ročný Matej Zbranek. „Jednoducho sme si s bratmi povedali, že chceme a ideme pomôcť. Neviem však jednoznačne povedať, či ‚pomáhamՙ ľuďom ja alebo v istom zmysle oni ‚pomáhajúՙ mne. Nevnímam to
tak, že nápomocný som len ja. Okrem toho sme nastúpili do už idúceho vlaku, čiže zohratého zdravotného personálu, ktorý svoju prácu robí obdivuhodne, čo nás veľmi povzbudzuje.“
Nielen duchovná podpora
Pomocnú ruku podali nemocnici traja kapucíni. Okrem Študenta Mateja aj dvaja kňazi Anton Majerčák a Vladimír Polák. V dennej zmene je vždy jeden z nich.

„Keď vidím pacientov na tomto oddelení, tak vidím realitu. Každý človek potrebuje blízkosť druhého a hlavne nebyť sám. Myslím si, že by si asi každý chorý želal, aby bol pri ňom niekto z blízkych a pomáhal mu nielen vo veciach starostlivosti o neho, ale aj veľmi jednoducho - svojou vlastnou prítomnosťou, ktorá je, podľa mňa, pre chorého nad zlato,“ povedal Matej.

Práca vo zvolenskej nemocnici na náročnom covidovom oddelení však nie je len o duchovnej podpore.
Kapucíni pomáhajú všade tam, kde je to potrebné. Roboty je tu vždy dosť a „každá ruka“ je tu dobrá.
„Je to služba. S bratmi sa počas večerov stretávame a spoločne zdieľame prežitý deň v službe,“ reagoval Matej na otázku, ako to zvládajú.
„Vnímame našu vlastnú krehkosť a často zotrvávame spoločne v bázni nad prežitým časom v nemocnici, ktorý nie je pre nás vždy ľahký. Napriek tomu vnímame túto službu veľmi pozitívne.“
Pomáhajú nielen psychicky
Pozitívne vníma prítomnosť kapucínov na oddelení aj vrchná sestra jedného z covidových oddelení Katarína Liptáková.
„Väčšina z nás si pri slove kňaz predstaví len niečo spirituálne, avšak v tomto prípade to tak nie je. Naši traja pomocníci sa plnohodnotne zaradili do ošetrovateľského procesu. Odložili rúcho a obliekli si, ako každý pracovník na našom oddelení, jednorazové oblečenie, založili si ochranné pomôcky a vydali sa za pacientmi,“ objasnila Liptáková.
Pacientom pomáhajú pri každodenných činnostiach ako je toaleta, umývanie zubov, holenie, polohovanie, jedenie.

„Na prvý pohľad pracujú ako každý pracovník. Práce na covid oddelení je naozaj veľa a kňazi spolu so študentom Matejom ju zvládajú s neuveriteľnou odhodlanosťou a pokorou. A to je presne to, čo nám priniesli. Pokoru. Ich pokoj a pokora im umožňujú pridať do bežných činností na oddelení to, na čo my v zápale
povinností a snahe urobiť všetko správne zabúdame. Načúvať ľuďom. Ľuďmi nemyslím len pacientov, sú nimi aj naši pracovníci, naše sestry a sanitári. Každý jeden člen ošetrovateľského tímu,“ dodala.
„Naši kňazi, ako ich familiárne voláme, vnášajú na oddelenie možnosť vyrozprávať sa a posťažovať sa. Možnosť vypočuť si toho druhého a na chvíľu sa zastaviť vie niekedy pomôcť viac než podanie lieku. Ďakujeme im, že nám každý deň pripomínajú ľudskosť, úsmev, radosť a my ju máme možnosť darovať ďalej pacientom.“