Celý článok nájdete aj v aktuálnom vydaní MY Zvolensko-podpolianskych novín v predaji od pondelka 15. februára.
ZVOLEN. Do štruktúr MFK Zvolen prišiel v septembri 2020. Hneď v úvode vedel, do čoho ide, že situácia v treťoligovom klube je katastrofálna. Pôvodná dohoda znela do konca roka 2020, napokon pod Pustým hradom ostáva dlhšie. Reč je o mladom 36-ročnom ambicióznom trénerovi Lukášovi Luknárovi z Bratislavy.
Luknárovu aktívnu kariéru ukončili dve ťažké zranenia kolena, ale už od začiatku ho to viedlo k trénovaniu. Koučovaniu sa venuje 15 rokov, z toho posledné štyri roky je pri mužoch.
Ako mládežnícky tréner pôsobil v Slovane Bratislava, Šamoríne či Petržalke. V roku 2019 sa stal trénerom roka Bratislavského futbalového zväzu.
Lukáš Luknár súhlasil s otvoreným rozhovorom, ktorý sa v prevažnej väčšine točil okolo MFK Zvolen.

Do Zvolena ste prišli v septembri 2020. Podľa vašich slov ste vedeli, do čoho idete. Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku na pôsobenie v klube MFK Zvolen?
Vyplynulo to z počiatočného telefonického rozhovoru s pánom Rapčanom. Oslovila ma ľudská korektnosť a jeho otvorenosť voči všetkému. V dnešnom futbale je to skôr ojedinelý jav, že ľudia s vami hovoria priamo.
Bol to pre mňa impulz, že by som mohol byť v prostredí, kde budem mať oporu v ľuďoch, ktorí to myslia vážne a sú rovnako zapálení pre futbal. Milujem futbal, je to moja životná náplň a potrebujem mať také podmienky, aby som sa mohol realizovať.
Vedeli ste predtým niečo o MFK Zvolen?
Tým, že už som tri roky pôsobil v mužskom treťoligovom futbale a o prestupovú politiku som sa staral sám, tak môj skauting pokrýval celé Slovensko. Mal som v portfóliu aj hráčov, ktorí pôsobili vo Zvolene. Dokonca jedného som mal aj priamo u seba v FK Rača Bratislava.
Vedel som o situácii v MFK, vedel som o tom, že v klube sú veľké problémy... Tieto veci ma mierne brzdili, ale to, ako k tomu pristúpil pán Rapčan, ako otvorene o tom rozprával a načrtol víziu, ktorou by chcel ísť, ma nakoniec presvedčilo.
“Žiadny klub, kde som pôsobil, nebol v tak hroznom stave ako MFK Zvolen.
„
Pôvodná dohoda platila do konca roka 2020. Čiže dovtedy, pokým bol v klube istý aj riaditeľ Jakub Rapčan. Je vaše zotrvanie v klube podmienené práve ním?
Áno. Otvorene môžem povedať, že s ním ostanem spolupracovať, pretože mi sedí svojimi morálnymi vlastnosťami aj ako človek. Taktiež sa medzi ľuďmi z vedenia klubu cítim veľmi dobre. Myslím, že sme vytvorili silný kolektív, ťaháme za jeden povraz. Nebol teda žiadny problém predĺžiť spoluprácu s klubom, pretože verím v týchto ľudí a verím v našu spoločnú cestu a smer, ktorý sme nastavili.
Dokedy teda ostávate v MFK Zvolen?
Spoluprácu sme predĺžili na dobu neurčitú. Jasným cieľom je pomôcť klubu postaviť sa na nohy, následne spraviť silnú partiu okolo družstva, ktoré by bolo tímom do budúcnosti. Momentálne však na tom klub stále nie je príliš dobre. A prvou prioritou ostáva zabezpečenie jeho ďalšej existencie.

Hovorili ste o vytvorení silnej partie pre budúcnosť. Lenže to je práca na dlhšiu dobu...
Áno. Tým, že som predĺžil s klubom spoluprácu na dobu neurčitú, stanovil som si aj ja vlastné ciele. Chceme postaviť klub na nohy. Chceme vytvoriť jednotnú štruktúru a filozofiu klubu. A ani nepredpokladám, že to bude za pol roka. Verím, že dlhodobou činnosťou sa nám podarí situáciu stabilizovať.
Už teraz sa nám darí vytvárať určité kroky, ktoré budú predchádzať tomu, že sa mužstvo vyformuje a môže byť veľmi silné na regionálnej úrovni. Veď s infraštruktúrou, ktorú máme, štadiónom, dvoma tréningovými plochami, máme obrovský potenciál a vlastne by sme mali byť najsilnejším klubom v okrese.
Situácia v klube bola zlá, teraz ste spomenuli, že stále nie je úplne dobrá. Ako to teda vyzerá v súčasnosti?
Nové vedenie na čele s Jakubom Rapčanom a Martinou Varačkovou sa stále iba učí plávať vo futbalových vodách. Tým, že už 15 rokov robím trénera a niečím som si už prešiel, snažím sa im pomáhať, poradiť a podržať ich, keď je treba. Vidím, aké to majú ťažké. Situácia stále nie je dobrá. Ale držíme spolu a malými krôčikmi sa snažíme klub posúvať ďalej a stabilizovať ho smerom do budúcnosti.
Absolútnou prioritou ostáva ekonomická stránka, športová je až druhoradá. A toto mi vlastne predostrel hneď na prvom pohovore aj Jakub Rapčan. Dohodli sme sa, že urobíme všetko pre to, aby sme na jar zachránili mužstvo v tretej lige. A v ďalšej sezóne sme zas posunuli hranice vyššie.
V zamknutej časti sa dočítate AJ O TOMTO:
▪ K čomu prirovnal Lukáš Luknár svoj šok a zdesenie po svojom príchode do MFK Zvolen
▪ Či verí, že sa regionálne súťaže rozohrajú
▪ Akým spôsobom zadáva tréningové jednotky a ako dokáže odsledovať ich plnenie
▪ Aký variant z troch možných scenárov ohľadom jari by bol pre MFK Zvolen najprijateľnejší
▪ V akom stave prebral futbalistov Zvolena po svojom príchode do klubu
▪ Prečo odobral kapitánsku pásku Zvolenčanovi Martinovi Oboňovi
▪ Čo sa snaží naučiť svojich zverencov
▪ Kto z chalanov mu robí najväčšiu radosť
▪ Či súhlasí s tvrdením, že Zvolen nie je futbalové mesto
▪ Prečo veľmi skoro ukončil hráčsku kariéru
▪ Čo pre neho znamená ocenenie Tréner roka
Stále sa hovorí o predchádzajúcom vedení a o tom, v akom zlom stave ho zanechalo. Lenže majiteľ klubu je stále ten istý. Aj v čase, keď bol riaditeľom klubu Peter Svetlánsky, bol majiteľom klubu Jozef Ježík, a je ním aj dnes...
Za éry pána Svetlánskeho pán Ježík pôsobil v parlamente. Nemal čas venovať sa klubu a odovzdal ho do rúk konkrétnych ľudí, ktorí sa mali oň starať bez jeho dohľadu.