Celý článok nájdete aj v aktuálnom vydaní MY Zvolensko-podpolianskych novín v predaji od pondelka 8. februára.
ZVOLEN. Desať rokov obliekal dres materského klubu HKM Zvolen. V sezóne 2012/2013 dokráčal s výbornou partiou okolo trénera Petra Mikulu k majstrovskému titulu, na drese vtedy nosil „A“. Na istý čas bol aj lídrom kabíny a kapitánom materského klubu.
Nikdy nepatril k robustným či tvrdým zadákom, no platil za spoľahlivého obrancu s výborným prehľadom a citom pre prihrávku.
Tribúny ho zbožňovali, stal sa ikonou Plzne, no sužovali ho zranenia. Andrašovského mrzí jediná vec Čítajte Už dva roky je ticho okolo dnes už bývalého hokejistu Michala Juraška, ktorý síce kariéru nikdy oficiálne neukončil, ale v dnešnej dobe sa už hokeju nevenuje a má „normálne“ civilné zamestnanie.
Tridsaťšesťročný zvolenský rodák ochotne súhlasil so spomienkovým rozhovorom o jeho kariére.
Sympatický a rozhľadený Michal Juraško nám odpovedal na mnoho otázok, medzi inými sme sa vrátili aj k jeho nedobrovoľnému a zvláštnemu odchodu v septembri 2016 z materského klubu. Doteraz nevie, prečo ho vyhodili.
Nikdy ste oficiálne neukončili kariéru, ale hokej predsa len už nehráte dva roky...
Dobre hovoríte. Nenastúpil som už do druhej sezóny...
V januári 2019 ste sa po 13 zápasoch v drese Nových Zámkov dohodli na ukončení spolupráce. Zdravotné problémy vám nedovolili sezónu dokončiť a už vtedy ste avizovali dlhšiu pauzu. Ako to teda s vami je, skončili ste s hokejom nadobro?
Už určite áno. Ešte v Nových Zámkoch som v tom čase absolvoval vyšetrenia, ktoré odhalili moje problémy s platničkou. Doktori mi vtedy odporučili, aby som sezónu radšej nedokončil, aby som rehabilitoval a potom sa rozhodol, či ešte budem hrať, alebo nie. Po konzultácii s viacerými lekármi a fyzioterapeutmi a aj vzhľadom na môj vek sme došli k tomu, že rozumnejšie bude ukončiť kariéru a už to nenaťahovať. Po tej sezóne som mal 35 rokov a rozhodol som sa neriskovať. Mohlo sa stať niečo horšie, v tom prípade by ma museli operovať, a povedal som si, že mi to za to nestojí a nebudem ďalej pokračovať v kariére.
Michal Juraško (1984)
▪ Michal Juraško je ženatý s manželkou Agátou od mája 2013. Majú 4-ročného syna Michala.
▪ V sezóne 2015/2016 a v úvode ročníka 2016/2017 bol kapitánom HKM Zvolen.
▪ V sezóne 2012/2013 získal majstrovský titul s HKM Zvolen
▪ V sezóne 2016/2017 získal bronzové medaily s MsHK Žilina
▪ Jeho posledným pôsobiskom boli v sezóne 2018/2019 HC Nové Zámky
Ako to s vašou platničkou vyzerá teraz? Bez hokeja ste už dva roky...
Vyzerá, že to bolo správne rozhodnutie. Chodil som približne štyri mesiace na rehabilitácie, upokojilo sa to a nemám odvtedy starosti alebo bolesti chrbtice. Stále musím robiť nejaké cvičenia, ale je to fajn.
Zdravie, samozrejme, musí byť na prvom mieste, ale 35 rokov ešte nie je vek na ukončenie kariéry...
Vždy, keď sa ma ľudia pýtali, dokedy chcem hrať, hovoril som im, že kým mi bude zdravie slúžiť a bude o mňa záujem, dovtedy budem hrať. Uznávam, že v 35 rokoch sa do hokejového dôchodku ešte nechodí. Ale po problémoch s platničkami som zvolil radšej istotu.
Ako sa vám podarilo zaradiť sa do „normálneho“ života?
Keď niečo robíte takmer 35 rokov, venujete sa domu denno-denne, tak zmeniť celý životný štýl nebolo ľahké. Aj keď, ako pribúdali roky, začal som rozmýšľať, čo bude po kariére, ale nikdy sa na to nepripravíte tak, že to zahodíte za hlavu a na druhý deň ste v bežnom živote pri nejakom povolaní. Chvíľu to trvalo, kým som si to v hlave urovnal a stotožnil sa iným životom.
“Mrzí ma doteraz, že nikto z vedenia za mnou neprišiel a nedokázal povedať jednoduché – Mišo, ďakujeme. Veď som v materskom klube strávil 10 rokov.
„
Viem, že ste vyštudoval drevársku priemyslovku, aká práca vás živí?
Po rehabilitáciách som nastúpil do firmy, ktorá sa špecializuje na podlahy, dvere a interiérové doplnky. Takže, k drevarine to malo celkom blízko, ale potom som dostal inú ponuku s lepším pracovným časom, vďaka ktorému môžem byť viac s rodinou. Už teda tuším rok pracujem vo Zvolene v jednom autosalóne ako prijímací servisný technik.
Neláka vás to na ľad, nechýba vám hokej?
Hokej si chodím občas rekreačne zahrať s chalanmi, ktorí už tiež skončili s aktívnou kariérou. Ťažko povedať, či mi chýba. Mám už iný život.
V zamknutej časti sa okrem iného dočítate aj TOTO:
▪ Ktorí tréneri mu najviac ovplyvnili kariéru
▪ Ako si spomína na 3 reprezentačné štarty
▪ Ako si spomína na majstrovský titul a bujaré oslavy
▪ Čo pre neho znamenalo byť kapitánom v rodnom meste a klube
▪ Ako vníma s odstupom času nečakané vyhodenie z HKM Zvolen
▪ Prečo doteraz nevie prečo, čo bolo za jeho vyhodením
▪ Či má ťažké srdce na HKM Zvolen
▪ Čo si myslí o trénerovi Turekovi
▪ Prečo sa nečuduje Michalovi Chovanovi, že podpísal zmluvu v Košiciach
▪ Ako si spomína na derby zápasy proti Bystrici
▪ S kým si na ľade najviac rozumel
▪ Ktorých útočníkov mal problém ustrážiť
▪ Čo je jeho nesplneným hokejovým snom
▪ Či sa dokázal hokejom dostatočne finančne zabezpečiť
Mnoho hráčov po skončení kariéry ostalo pri hokeji a trénuje mládež. Vy ste nemali takéto ambície?
Všetci po kariére trénermi či funkcionármi byť nemôžeme (smiech). A už keď trénujete, mali by ste to robiť profesionálne, teda na úrovni, aby vás to uživilo. Lukáš Jurík ma volal k mládeži, ale aby som uživil rodinu, musel by som to vykonávať len popri zamestnaní. Lenže trénovanie by bolo zase na úkor rodiny, takže by to vlastne bol ten istý život, ako keď som sa profesionálne venoval hokeju.
