DOBRÁ NIVA. Pochádza zo Zvolena, dnes žije v Dobrej Nive. Okrem starostlivosti o svoju rodinu sa už deväť rokov naplno venuje fotografovaniu.
Sympatická Michaela Spodniaková začala s touto umeleckou činnosťou nevinne – fotením psov na výstavách.
„Raz za čas sa mi ozval niekto z rodiny alebo kamaráti, či by som im neodfotila deti, keď už mám fotoaparát a zistila som, že ma to baví stále viac a viac,“ hovorí o svojich začiatkoch umelkyňa.
Postupne sa jej ozývali ľudia, ktorých jej tvorba zaujala, a tak sa začala fotografovaniu venovať naplno.
Napriek tomu, že vyštudovala ekonomickú fakultu, tento smer ju pohltil natoľko, že si už nevie predstaviť pracovať v ekonomickom sektore.
Najradšej fotografuje deti
„V minulosti som zvečňovala aj svadby, robila som ženské portréty i boudoir, no časom som začala preferovať najmä fotografovanie detí. Skrátka som zistila, že práve to ma baví zo všetkého najviac,“ približuje Spodniaková s tým, že deti sú
úžasné stvorenia, každé je iné a jedinečné, a dokonca aj iba niekoľkodňové bábätká sa prejavujú rozdielne.

„Niektoré sú spokojné a celý čas spinkajú, iné zas dávajú najavo, že ich vyrušujem,“ smeje sa.
Najviac ju napĺňa práve fotografovanie novorodeniatok, pretože sa pri ňom môže kreatívne vyžiť a takéto momenty sú zároveň tou najkrajšou spomienkou aj pre samotných rodičov.
„Bábätko sa mení už po pár dňoch a takto majú zachytené prvé dni vo farebných obrázkoch. Je to však aj najnáročnejšie zo všetkých typov fotenia, no zameriavam sa aj na tehotenské a rodinné,“ pripomína.
Čo sa týka doplnkov a farieb, preferuje skôr jednoduchosť. „Chcem, aby vynikla krása bábätka alebo dieťatka. Vždy sa na to dívam svojimi očami mamy a premýšľam, aké fotky by sa páčili mne ako mame.“
Teší sa úspechom
Rôzne kreatívne a umelecké činnosti ju zaujímali už v detskom veku. „Teraz mám prácu, kde sa môžem umelecky vyžiť, moji detskí klienti majú krásne čisté srdiečka a keď sa mi takto podarí zachytiť pekné spomienky, viem, že má moja práca zmysel,“ približuje Spodniaková.
Za svoje najväčšie úspechy, ktoré zožala v rámci svojej tvorby, považuje najmä prijatie do svetovej asociácie novorodeneckých fotografov (APNPI – Accredited Professional Newborn Photographers), do ktorej nie je jednoduché sa dostať.
Každý fotograf totiž musí splniť viacero podmienok – musí preukázať bezpečnosť priebehu fotenia, detailne je posudzovaný konkrétny ateliér, kde takéto novorodenecké fotografovania prebiehajú, a umelec musí tiež posielať množstvo fotografií.
Okrem toho ju potešila aj výhra v medzinárodnej fotografickej súťaži. „Súťaží sa inak nezúčastňujem, najviac ma teší ocenenie od rodičov, alebo keď mi napíše babka dieťatka, ktoré som fotila, že sa jej fotky veľmi páčia. To sú tie najväčšie ľudské ocenenia mojej práce,“ dodáva.