Štedrý deň má na Slovensku viacero pomenovaní, často sa používa Kračún, ktorý vyjadruje, že ide o najkratší deň v roku. Ďalšími pomenovaniami sú Vilija, či Dohviezdny večer.
Do tohto dňa sa v tradičnej kultúre sústredila väčšina úkonov, ktoré sa vzťahujú na mágiu prvého dňa. Ich cieľom bolo zabezpečiť prosperitu života človeka. Verilo sa, že akú náladu a ako sa správa človek v tento deň, taký bude celý rok, koľko kusov opekancov spadlo na zem, toľko kusov dobytka malo uhynúť.
V tento deň mal byť príbytok vyriadený a ozdobený zelenou chvojou, nad stôl sa zavesil slamený stromček, ktorý bol neskôr nahradený vianočným stromčekom.
Muži si mali v tento deň ešte pred svitaním obriadiť hospodárske zvieratá a pripraviť nové náradie na pečenie. Ženy museli do obeda upiecť koláče a uvariť sviatočné jedlá.
Všetky práce sa museli riadiť prísnymi pravidlami, príkazy a zákazy boli sprevádzanie mágiou slova. Pri vkladaní koláčov do pece si mala gazdiná poskočiť so slovami: „Hokres, pokres, koláče veľké.“ Pečivo malo veľký význam vo vianočných obradoch, preto sa mu venovala náležitá pozornosť.
Kresťania v tento deň mali dodržiavať pôst a odmenou im malo byť to, že uvidia zlaté prasiatko, či krokvu a dievky dostanú dobrého muža. V domácnostiach, kde pôst nedodržiavali bol obed veľmi skromný pozostávajúci prevažne z kaše.
Do domácnosti nesmela vstúpiť prvá cudzia žena, jej príchod by sa považoval za úmysel škodiť. Od skorého rána chodili vinšovať malí chlapci. Na Hrochoti chodili aj s kusom ocele a vinšovali:
„Doniesou som vám oceli, aby sa vám hrnce, miske nebili, aby ste veľa pálenky pili.“
V tento deň malo byť všetko, čo bolo požičané vrátené, prádlo nemalo byť zavesené, ale uložené v skriniach. Praslicu gazdiné vyniesli na povalu, pretože zákaz pradenia, tkania a šitia trval až do Troch kráľov.
Štedrý deň bol aj tým najvhodnejším dňom na činnosti spojené s ľúbostnou mágiou. Spomeňme aspoň jeden príklad. Ak chcelo dievča vedieť ako sa bude volať jej muž, ukradlo z cesta pripraveného na chlieb a z neho potom pred východom slnka upieklo malý bochník. S tým potom počas večernej pobožnosti vyšlo na cestu a prvého mládenca, ktorý okolo išiel sa opýtala na meno, to mal mať aj jej budúci muž.
Stridžie dni: Cudzia žena nemohla do domu ešte v 50. rokoch Čítajte V tento deň sa dostávalo primeranej pozornosti aj zvieratám. Dobytku boli určené chleboviny, aby bol dobytok tučný. Dobytku gazda nadelil aj med, jablko, oblátku, ale i opekance, aby mal dobytok účasť na obradnej večeri.
Neúrodnému stromu sa gazda pohrozil sekerou, že ho vytne, ak do roka nebude rodiť. Chlapci v tento deň hľadali haluz obrastenú imelom, ktorú zakopali pod prah stajne, aby sa do nej nedostali strigy. Imelo je vždy zelená rastlina, čím pripomína nesmrteľnosť a večnosť, preto ľudia verili, že im prinesie šťastie, zdravie a lásku.
Tento deň bol určený aj na predpovedanie počasia na nasledujúci rok. Ak bolo tmavé nebo, bola to predzvesť dobrej úrody ovocia. Ak bolo veľa snehu, dlhé cencúle a vietor, znamenalo to bohatú úrodu jabĺk. Ak bolo hmlisté počasie na horách, malo v budúcom roku zomierať veľa starých ľudí, ak bolo hmlisto v dolinách mali zomierať mladí ľudia.
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc bola aj výzdoba domácností. Hlavným prvkom bol vianočný stromček, ktorý sa z mestského do vidieckeho prostredia dostal až koncom 19. storočia a zásluha, že sa v našich príbytkoch objavil, sa pripisuje Martinovi Lutherovi.
Vianočný stromček mal ochrannú aj prosperitnú funkciu, bol symbolom života. Zapichoval sa do hnoja, ihličie sa ukladalo do siatin, podkladalo sa pod sliepky.
Vo vidieckych domácnostiach bol pripevnený na hrade nad stolom, bol ozdobený orieškami, jabĺčkami, či reťazami vyrobenými z farebného papiera, nesmeli na ňom chýbať ani sviečky. Darčeky pre členov rodiny sa podeň začali dávať až v prvej tretine 20. storočia. V dome sa ponechával až do Troch kráľov.
Gazdiné v tento deň pripravovali tradičné jedlá, ktoré vo viere nového počiatku mali svoju magickú funkciu. Na Slovensku k tradičným štedrovečerným jedlám patrila polievka, najčastejšie z kyslej kapusty, ale i šošovicová a hrachová.
Z väčšiny územia sú známe opekance s makom. Piekli sa vianočné koláče, ktoré mali rôzne tvary.
Pokrmom na štedrovečernom stole, ktorým prispela cirkev, boli oblátky, tie sa konzumovali potreté medom a so strúčikom cesnaku. Na stole nesmelo chýbať ovocie, či už sušené, alebo čerstvé.
U rímskych katolíkov bola známa konzumácia varených rýb, ktoré sa považovali za pôstne jedlo. U evanjelikov a. v. bolo dovolené konzumovať mäso a mäsité pokrmy už počas štedrovečernej večere. Jedlám sa pripisovali magické účinky, dôležitý bol počet chodov. Zvyšky z večere sa dávali hospodárskym zvieratám a považovali sa za posvätné.
Po večery navštevovali domácnosti koledníci s vianočnými piesňami, koledami a vinšmi:
„Čas radosti, veselosti svetu nastal nyní,
neb Spasitel, Vykupitel nám jest narozený.
V mestečku Betleme, v jasličkách na slame,
Leží malé pacholátko, Pán zeme.“
Vianoce – Božie narodenie
Božie narodenie – Prvý sviatok vianočný. Podľa poverových predstáv mala v tento deň významnú funkciu voda. Po prinesení vody do domu prichodiaci pozdravil: „Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda než oheň.“
Vodou sa v toto ráno umývali ľudia, načierali ju rovno z potôčika, kropil sa ňou dom, pričom do nej dávali peniaz, alebo chren, aby si domáci zaistili zdravie, silu, ale i bohatstvo. Tak isto bol zákaz vstupu cudzej ženy do domácnosti.
Vo väčšine okresov Banskobystrického kraja sú bohoslužby počas Vianoc zakázané Čítajte V tento deň malo vládnuť ticho, pokoj a tak sa každý mal zdržiavať doma, nekonali sa ani návštevy príbuzných.
Dovolené bolo len vinšovanie mladých a zdravých chlapcov skoro ráno, ktoré nazývame polazovanie.
V domácnostiach sa v tento deň nevarilo a nevykonávali sa domáce práce. Konzumovali sa jedlá z predošlého dňa.
Na Štefana
Štefan bol svätec, kresťanský diakon žijúci v Jeruzaleme, ktorý bol v roku 33 umučený kameňovaním. Preto obsypávanie zrnom a vinšovaním cirkev prijala ako vysvetlenie, že ide o pamiatku ukameňovania svätca.
V tento deň ľudia brodili kone v snehu, alebo vode, aby boli zdravé. V rôznych oblastiach Slovenska chodili vinšovníci, ktorí za vinše dostávali pohostenie. Už sa navštevovali aj rodiny. Mládenci chodili šibať dievky brezovými prútmi, z okolia Myjavy sú známe aj oblievačky, čo malo zabezpečiť ich zdravie a krásu.
Mládenci za maskované obchôdzky dostávali odmenu, za ktorú potom usporadúvali štefánsku zábavu. Na strednom Slovensku bolo zaužívané aj spievanie pod oblokmi.
Do súčasnosti sa zachovali len návštevy rodín v tento deň.
Silvester – Starý rok
Zvyky praktizované v tento deň nevyjadrujú skutočnosť, že ide o záver roka. V minulosti bol pohľad do minulosti pre človeka neznámy, všetko úsilie smeroval len do budúcnosti.
Známe sú z tohto dňa pochôdzky, ktorých cieľom bolo zabezpečenie hospodárskej prosperity.
Večera na Silvestra bola takmer rovnaká ako na Štedrý večer, ale bolo už možné konzumovať aj mäsité jedlá. Na stole bol ten istý obrus, štedrovečerné obrady sa už neopakovali, sviečka sa dávala nová a veštby z plameňa sa robili rovnako ako na Štedrý večer.
Veštby dĺžky a kvality života sa predpovedali z orechov, či rozkrojených jabĺčok.
Nový rok
Obyčaje spojené s týmto dňom sú späté s mágiou počiatku. V poverových predstavách sa správanie ľudí v tento deň vysvetľovalo ako predpoveď ich správania sa v budúcnosti. Do domácnosti nesmela v tento deň prvá vstúpiť žena, chorý, ale i starý človek.
Vianočná anketa so športovcami. Ako budú tráviť sviatky? Čítajte Texty vinšov sa oproti tým, ktoré sa vinšovali počas Vianoc líšili len prvým veršom, ktorý určoval príležitosť.
Veľká starostlivosť sa venovala predovšetkým čistote domácnosti, ale i ľudí, či zvierat. Nesmelo byť v tento deň nič požičané, ale nesmelo sa ani požičať, či nemalo chýbať, inak by to mohlo chýbať počas celého roka. Ľudia mali vstávať v tento deň zavčasu, mali byť svieži a mierumilovní, aby takí boli aj po celý rok.
Medzi obradové jedlá patrila bravčovina, ktorá symbolizovala hojnosť, šošovica ako symbol bohatstva, ale i koláče. Nesmela sa konzumovať hydina a zajačie mäso, pretože by mohlo uletieť či ujsť šťastie.
Dnes už z pôvodných obyčají ostalo len vinšovanie osobným kontaktom, alebo telefonicky, či posielaním SMS.
Traja králi
Tento deň sa považuje za kresťanský sviatok Zjavenia Pána mudrcom prichádzajúcich z východu do Betlehema, aby sa klaňali novorodeniatku. Prinášali mu dary zlato, kadidlo a myrhu. Zároveň je to deň, ktorým končí v liturgickom kalendári vianočný kruh.
Až do polovice 20. storočia sa predmety posvätené v kostole v tento deň, ako boli voda, krieda, sviečka, cesnak používali na magickú ochranu obydlia pred zlými silami, ale i na liečenie.
V rímskokatolíckych lokalitách sa zachovala až do súčasnosti kňazská koleda, ktorú evanjelická a. v. cirkev zakázala už v 16. storočí. Kňaz obchádza v tento deň príbytky a žehná ich, kropí svätenou vodou, okiadza ich kadidlom a dvere značí iniciálami mien kráľov G+M+B s pridaním príslušného letopočtu.
S týmto dňom sa spájajú aj pranostiky ako napríklad: „Na Tri krále zima stále.“
Autorka je etnologička.
Autor: Miriam Gažová
