DETVA. Zvolenská Slatina je kolískou mnohých osobností a ďalšie tu pôsobili. Menej je známe, že v júni 1855 prišiel do vtedajšej Veľkej Slatiny básnik Ján Botto, aby ako zememerač pomáhal pri triangulačných prácach.
K dobrým kamarátom Jána Bottu patril spisovateľ Ľudovít Kubáni. Aj preto, že ich rodiská boli blízko seba. Botto sa narodil 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku, Kubáni 16. októbra 1830 v Horných Zahoranoch.
Obe dediny sú v malohontskej časti Gemera.
„Humoresku inakšiu Ti iba pozdejšie pošlem,“ napísal Kubáni ich spoločnému priateľovi Pavlovi Dobšinskému v liste zo 6. apríla 1860.
„Možno, že bude opisom našej originálnej cesty s Bottom Janom. Vypomstím sa v nej na ňom ako opravdivý ´charlatán´, čo sa nepovolane do kritiky bystrických obrazov a radvanských múz púšťa. Že sa do detvianskej krčmárky – ktorá nás bezzištne vysluhovala – zaľúbiť musí, to je isté. Aspoň ja môjho spoluemigranta bez láskavosti nijak nenechám.“
Povesti z Podpoľania zbieral Peter Urban 40 rokov Čítajte V črte Emigranti s podtitulom Turistické dobrodružstvo zachytáva Ľudovít Kubáni ich spoločné putovanie cez detvianske hory do rodného kraja.
Železnica ešte nebola, na koňa či nebodaj na koč peňazí nemali, a tak im nezostávalo nič iné, len ísť pešo s deravým vreckom.
„V Slatine sme prebryndzovali ostatný halier,“ povzdychol si Kubáni, keď s prázdnym žalúdkom vchádzali do Detvy.
Jeho spolupútnik, ktorého nazýva „merníkom Ružanom“, bol optimistickejší: „Detva je vzor Slovenska, istotne nás tu čaká opravdivé pohostinstvo,“ prehlásil.
Privilégium v zadnej izbe
Tetka, ktorú oslovili s prosbou o kúsok chleba, však pred nimi zutekala, ako keby videla dvoch satanášov.
Napriek prázdnemu pudeláru našli v sebe odvahu a vošli do detvianskej krčmy, kde natrafili na fešnú krčmárku s pivovým pohárom v ruke.
