DUDINCE. K oporám aktuálneho lídra najvyššej oblastnej súťaže patrí aj 33-ročný útočník Erik Vankovic, ktorý bol svojho času aj kráľom strelcom v I. triede ObFZ Zvolen.
Pravda, v aktuálnej sezóne zatiaľ strelil „len“ dva góly. Je po dvojnásobnej artroskopii kolena, jeho prítomnosť v kádri TJ Slovan Dudince má však nevyčísliteľnú hodnotu.
Lepšie je góly dávať než dostávať
Vankovic začínal s futbalom už ako 5-ročný pod vedením trénera Jána Mlynského. Zaujímavosťou je, že najprv chcel byť brankárom. „Rýchlo som však prišiel na to, že góly budem radšej dávať, ako dostávať,“ zasmial sa v úvode Erik Vankovic.
V žiackej kategórii prešiel všetkými postami s výnimkou stopéra. S dorastom Dudiniec sa mu podarilo postúpiť do tretej ligy, kde hrával krajného obrancu. Až po vypadnutí do štvrtej ligy sa presunul do stredu poľa, až sa postupne dostal na úplný hrot, kde sa cíti najlepšie.

Kariéra Erika Vankovica je spätá výhradne s Dudincami, no o šikovného útočníka prejavili záujem aj iné kluby. Na skúške bol v treťoligových tímoch. V roku 2007 v Žiari nad Hronom, v roku 2008 v Rakytovciach a v roku 2009 vo Zvolene.
Na úplne poslednej skúške bol v druholigovom Liptovskom Mikuláši počas zimy v sezóne 2010/2011. „To, že to neklaplo v L. Mikuláši, ma ešte dlho mrzelo. Veľká vďaka patrí už zosnulému Renovi Moravčíkovi staršiemu a aj Petrovi Benedikovi, ktorí mi tieto skúšky umožnili.“
V priebehu dvoch mesiacov hral proti Lieskovcu, ale aj Žiline
Ako Erik hovorí, ostalo mu veľa krásnych spomienok. No jedna bola špeciálna. Keď bol na skúške v Liptovskom Mikuláši, zahral si v rámci zimnej ligy proti vtedajšiemu slovenskému majstrovi MŠK Žilina, ktorý v tej sezóne hral aj skupinovú fázu Ligy majstrov, napríklad aj proti Vankovicovmu obľúbenému tímu FC Chelsea.
„V Žiline hrali v tom čase ikony ako Robo Jež, Tomáš Majtan, Mário Pečalka, Ivan Lietava, Vlado Leitner. V bráne bola v tom čase ešte veľká neznáma v podobe mladého Martina Dúbravku, ktorý vtedy nosil dlhé kučeravé vlasy a volali ho mikrofón,“ prezradil so smiechom.
„Paradoxom je aj to, že v októbri 2010 som hral za Dudince napríklad proti Lieskovcu a v januári 2011 som hral proti Žiline, Dubnici a Dukle Banská Bystrica,“ pousmial sa Vankovic.
„Možno je škoda, že som vtedy nerozmýšľal trochu inak a vybral som si tú jednoduchšiu cestu. Ktovie, ako by to dopadlo, ale asi to tak všetko malo byť. Už s tým teraz nič nespravím,“ zamyslel sa.

V aktuálnej sezóne našiel Vankovic aj ideálneho spoluhráča, u ktorého sa potvrdilo, že vek je len číslo. Je ním dlhoročný hráč Dudiniec a kapitán súčasného kádra, 48-ročný Milan Lalík.
„Počas prvej vlny koronavírusu sme začali spolu individuálne trénovať. Dvakrát do týždňa sme v areáli štadiónu zabehli 10 km. Ostalo nám to až doteraz. Chcel by som apelovať na mladšie ročníky, aby si brali príklad z poctivej roboty Ľala, ktorý je jasným príkladom toho, že keď človek chce, tak dosiahne aj nemožné,“ uviedol.
Ešte viac nám o sebe prezradil Erik Vankovic v našej rubrike Športové naj.
Najväčší úspech
Na to, že mám už 33 rokov, som zatiaľ zažil len jeden postup, a to ešte za éry pána trénera Stanislava Bielika. Bol som dorastenec a postupovali sme do tretej ligy. Takže, dúfam, že najväčší úspech ešte len príde. Vôbec by som sa nehneval, keby to bolo už počas jarnej časti, že by sa nám už konečne podarilo postúpiť do tej našej „vysnívanej“ V. ligy.

Medzi moje individuálne úspechy ale môžem zaradiť aj to, že som bol dva razy kráľom strelcov. Prvýkrát to bolo ešte v doraste. A to som v tej sezóne v druhej polovici odohral za dorast už len pár zápasov, viac som hrával za áčko.