ZVOLEN. Chodník slávy vo Zvolene je dobrý nápad. Jeho autor Ján Kubiš sa vyjadril, že „projekt má byť prezentáciou uznávaných a rešpektovaných osobností súčasného spoločenského, kultúrneho či športového života, ktoré sa vo Zvolene narodili, alebo v ňom prežili podstatnú časť svojho života“.
Osobne si myslím, že by sa pri rozhodovaní malo brať do úvahy i to, či tá – ktorá osobnosť niečo pozitívne urobila aj pre mesto Zvolen. Nestačí mi fakt, že sa tu len narodila.
Samozrejme, pri výbere sa dá ťažko potlačiť subjektivizmus, ktorému sa ani ja nemôžem vyhnúť. Hľadiac na už osadené tabuľky, Andrej Mojžiš je určite osobnosťou, ktorá si túto poctu zaslúži.
Hoci sa narodil v Kremnici, celý svoj bohatý činorodý život spojil so Zvolenom, a to napriek tomu, že mal dostatok príležitostí uplatniť sa na žiarivejších divadelných scénach. A podľa osobnej skúsenosti môžem napísať, že išlo o príjemného, priateľského človeka.
Ďalšie tri mená spája fakt, že sa vo Zvolene narodili. Určite sa poctivo vypracovali na uznávaných umelcov (Milan Lasica, Juraj Slezáček), resp. presadili sa v športovom svete (Václav Ježek bol trénerom česko-slovenského futbalového tímu, ktorý získal v roku 1976 titul majstra Európy), ale akosi mi tu chýba ich ďalšia spojitosť so Zvolenom.
Mien je veľa
Čo ďalej? Tých mien, ktoré by si zaslúžili tabuľku na Chodníku slávy, je dosť, a to aj pri prísnych kritériách. So štipkou irónie môžem napísať, že by sme nimi mohli vyložiť chodník až k Hronu. Hoci len preto, aby sme niekoho neurazili.
