ZVOLEN/BRATISLAVA. Úspešná slovenská volejbalová reprezentantka Veronika Hrončeková prednedávnom ukončila svoju aktívnu a treba dodať, že aj úspešnú kariéru. Zvolenská rodáčka začínala svoju kariéru doma pod Pustým hradom.
Neskôr sa 192 cm vysoká blokárka presunula do Bratislavy, z hlavného mesta Slovenska putovala do zahraničia, kde pôsobila od roku 2009. Tri roky hrávala v Česku, v Nemecku pôsobila štyri roky, rok hrala v Rumunsku a na záver kariéry aj rok v Izraeli.
Miluje prírodu a hory, rád by si zahral taliansku ligu. Športové naj Ľuboša Nemca Čítajte Od roku 2007 bola Hrončeková slovenskou reprezentantkou, predstavila sa na troch európskych šampionátoch v rokoch 2007, 2009 a 2019, kde bola najskúsenejšou hráčkou reprezentačného výberu.
A práve ten posledný domáci šampionát máme všetci ešte v čerstvej pamäti, po ňom sa Veronika rozlúčila s reprezentačnou kariérou. A treba objektívne dodať, že na vrchole.
„ME v Bratislave boli jednoznačne môj vrchol. Prvé ME som pozorovala z lavičky, druhé som si užila na ihrisku, ale predsa len som nemala dostatočné skúsenosti, aby som si povedala, že som si ich dostatočne užila,“ povedala po konci ME v Bratislave.
Napokon sa Veronika Hrončeková rozhodla v marci 2020 ukončiť kariéru definitívne v 30 rokoch. Zvolenčanka v súčasnosti žije a pracuje v Bratislave v softvérovej spoločnosti a, ako sama hovorí s úsmevom, vrhla sa do víru obyčajného života zamestnaného človeka.
Usmievavá Veronika je optimistickým a dobre naladeným človekom, čo potvrdila aj pri odpovediach v našej rubrike Športové naj.
Najväčší úspech
Ak by som to mala brať z hľadiska výsledkov, tak to sú dve tretie miesta v európskych pohároch CEV a CHALLENGE s mojím vtedajším nemeckým tímom SSC Palmberg Schwerin. Kvalita a obsadenie týchto turnajov boli na veľmi vysokej úrovni. Osobne tiež považujem za úspech to, že som sa po náročnom zranení a operácii dostala späť do formy a mohla pokračovať v profi kariére a reprezentácii.
Dala kôš z polovice ihriska, miluje a ochraňuje prírodu. Športové naj Laury van Dalen Čítajte Najväčší trapas
Spomínam si na viacero vtipných situácií, ale na zápase je celkom sila, keď sa vám podarí podať servis popod sieť. Vtedy zostane v hale hrobové ticho a jediné, čo môžete, je zadržiavať smiech. To sa mi konkrétne stalo v českej lige, a teda som rozumela všetkým komentárom divákov, ktoré lietali z tribúny (smiech).
V zamknutej časti sa okrem iného dočítate aj TOTO:
▪ Kto bol počas jej kariéry verným spoločníkom
▪ Aká je kuchárka
▪ Ktorý šport ju extrémne nebaví
▪ Aká je jej hudobná srdcovka
▪ Ktoré je Veronikine najobľúbenejšie miesto na oddych
Najkrajší smeč/výmena/blok
Ako blokárka som pri výmenách v poli veľa vody nenamútila. Ale mám jednu spomienku na zápas v Bukurešti, kde ma súperova blokárka trafila v obrane silným úderom a odo mňa sa to nejako zázračne odrazilo späť na ich stranu, navyše, do takej časti ihriska, kde nemali šancu to chytiť. Mám to aj na videu a vždy sa na tom smejem, lebo spoluhráčky boli z toho také nadšené, že jedna mi skočila do náručia (smiech).
Najkrajší alebo najemotívnejší smeč bol pre mňa v poslednom zápase mojej reprezentačnej kariéry na ME v Bratislave proti Taliankam. Trafila som súperovu nahrávačku do hlavy, našťastie, nie silno (smiech).
