ZVOLEN. Mal dobre rozbehnutú futbalovú kariéru, no pred kopačkami a loptou uprednostnil hokejku a puk.
Značnú časť svojho života spojil so zvolenským ľadom, dodnes na neho v dobrom spomínajú v Trenčíne a ostatné roky venoval mužstvu z Rimavskej Soboty.
Ján Podkonický patrí k legendám slovenského hokeja. Rýchly korčuliar a obávaný pravý krídelník na ľade prežil svoje najkrajšie roky, počas ktorých zažil svoje najzaujímavejšie momenty a strelil najkrajšie góly.

Súčasného trénera A mužstva HKM Rimavská Sobota sme vyspovedali v rubrike Športové naj.
Kto je Ján Podkonický?
Prezývka: Podkan
Vek: 68
Hral za: Lokomotíva Bučina, Dukla Trenčín, Novy Sad, hokejový reprezentant juniorov aj mužov Česko-Slovenska, futbalový reprezentant Česko-SlovenskaTrénoval: mládežníkov aj mužov Zvolena, juniori Prievidze, áčko Nitry, prvoligistov Kežmarku, juniorov a žiakov Banskej Bystrice, áčko Detvy, áčko Rimavskej Soboty
Dosiahnuté úspechy: 4x víťaz Slovenskej národnej hokejovej ligy, miesto vo futbalovej aj hokejovej reprezentácii Česko-Slovenska, tréner v extralige, vychoval extraligových hráčov aj majstrov sveta
V súčasnosti: tréner A mužstva HKM Rimavská Sobota
Aký bol váš najnepríjemnejší športový zážitok?
Bolo to počas mojej hráčskej kariéry, keď mi súper v zápase úmyselne vybil všetky zuby.
Čo považujete za svoj najväčší športový úspech?
Keď som sa ako žiak stal hokejovým majstrom Česko-Slovenska so Zvolenskou Slatinou.
Ako hokejový tím z dediny sme vyhrali česko-slovenské majstrovstvá v Pardubiciach v roku 1968.
Akému inému športu by ste sa venovali, ak by ste si nemohli vybrať hokej?
Každý mi hovorí, že som bol lepší futbalista ako hokejista. Ale je jedno, o aký šport ide. Od prírody mám talent na športy.
Darí sa mi vo volejbale, tenise, gymnastike, stolnom tenise, basketbale či hádzanej. Do čoho som sa pustil, to som vedel hrať.
Aký je váš nesplnený športový sen?
Je ich viac. Ten najväčší nesplnený sen je, keď som v roku 1969 mal ísť hrať do futbalového Slovana Bratislava, no ja som sa rozhodol pre hokej.

Viacerí hovoria, že som sa rozhodol dobre. Ak by som však išiel na bratislavský trávnik, získal by som Pohár víťazov pohárov a možno by som bol niekde inde.
Na ktorý moment svojej športovej kariéry ste najviac hrdý?
Keď som hral za Duklu Trenčín a v zápase s Plzňou som dal 40 sekúnd pred koncom gól. S Plzňou sme vtedy bojovali o udržanie v extralige.
Podarilo sa mi vyrovnať skóre zo vzájomných zápasov a tým gólom som pre Duklu Trenčín zachránil najvyššiu súťaž. Trenčianski pamätníci si to dodnes vážia.
Aký bol najväčší športový trapas vašej kariéry?
Bolo to počas mojich futbalových čias. Ako žiak som hral proti detvianskej legende doktorovi Golianovi, ktorého som mal strážiť.