ZVOLEN. Sú mladé, priebojné a úspechy sa pomaly začínajú dostavovať. Odmalička boli vedené k športu svojimi rodičmi. Obom im učaroval basketbal.
Minimálne v našom regióne je to ojedinelé, aby sa sestry venovali rovnakému kolektívnemu športu.
Staršia, 21-ročná univerzálka Dominika Rausová sa prebojovala z materského zvolenského klubu cez extraligové družstvo Banskej Bystrice až do tímu ďalšieho extraligistu – Dubček Bratislava. Študuje na Trnavskej univerzite psychológiu, úspešne ukončila prvý ročník.
V rozhovore sa dočítate aj:
- o snoch a najväčších úspechoch oboch sestier
- o porovnaní extraligy s 1. ligou
- o tom či je na Slovensku utópiou snívať o WNBA
- ako to funguje v klube po spojení BK Zvolen s ŠKP 08 B. Bystrica
Mladšia, 17-ročná Federika Rausová je oporou spojeného tímu kadetiek BK ZŠ Zvolen a ŠKP 08 Banská Bystrica. Talentovaná rozohrávačka momentálne so svojím družstvom dohráva sezónu a pripravuje sa na jej vrchol – majstrovstvá Slovenska. Federika ukončila druhý ročník na zvolenskom Gymnáziu Ľudovíta Štúra.
Generálny manažér HKM Zvolen Čierny: Chalani chcú zmluvy väčšinou na jeden rok Čítajte Vo Zvolene síce dlhšie existuje ženský basketbalový klub, ale predsa len, nie je to v našom meste až tak populárny šport... Kto vás priviedol k basketbalu, odkedy sa mu venujete a čím vám učaroval?
Dominika: Začala som vo štvrtej triede na ZŠ. Moja vtedajšia najlepšia kamarátka chodila na basketbalový krúžok, tak som sa prihlásila tiež a basketbal som si zamilovala od prvého tréningu. Rodičia nás ale odmalička viedli k športu. Plávala som, hrávala som tenis, chodila som na krasokorčuľovanie, gymnastiku. Skúšala som aj ďalšie iné športy. Väčšinou však boli individuálne a na basketbale sa mi páčilo to, že to bol kolektívny šport. Som tímový hráč a cením si najmä tímový úspech.
Federika: U mňa to bolo podobne. Skúšala som rôzne športy a opakovala som po sestre (smiech). A ostala som pri basketbale.
Je nejaký tréner/trénerka, ktorému vďačíte za vaše napredovanie?
Dominika: Bolo by nefér povedať jedno meno, ale počas posledných sezón medzi kadetkami a juniorkami za veľa vďačím trénerke Laure van Dalen. Aj vďaka nej som si zahrala za Bystricu extraligu. Taktiež som začala trénovať malé deti a za to vďačím tiež jej. No od každého kouča, ktorý ma trénoval, som si niečo vzala.
Federika: Andrea Orlová. Približne pred štyrmi rokmi nás podchytila práve ona a vďaka nej sme sa vyšvihli ako celý tím a dostali sme sa na majstrovstvá Slovenska.
Ako to vyzerá u vás doma? Sledujete svoje výkony a výkony vašich družstiev navzájom? Povzbudzujete sa, radíte si?
Dominika: Ešte keď sme boli menšie, sme sa často bili (smiech). Nevedeli sme nájsť spoločnú tému, ale basketbal nás vždy spájal. Teraz už máme veľmi blízky vzťah a navzájom si naše zápasy okomentujeme. Keď sme boli menšie, na ihrisku sme strávili množstvo času. Myslím, že teraz by sme už nemohli hrať proti sebe 1 na 1, lebo už vieme o sebe všetko a dokonale sa poznáme. Takže, basketbal nás vždy spájal.
Máte nejaký obľúbený basketbalový klub, ktorému fandíte?
Dominika: Mňa celkovo baví šport, nielen basketbal. Snažím sa pozerať aj NBA, aj v Eurolige mám obľúbené kluby a na Slovensku držím palce Piešťanským Čajkám. Nie je to však jeden obľúbený tím, snažím sa basketbal sledovať všeobecne.
Federika: Nemám ani ja obľúbený tím, skôr sú to obľúbení hráči a od tých sa to odvíja, či mám rada ten tím, alebo nie (smiech).
Ktorých hráčov máte teda rady?
Federika: V NBA je to napríklad Austrálčan Ben Simmons alebo Kyrie Irwing. Ale sú aj slovenskí hráči, ktorých obľubujem. A tých aj považujem za vzory, pretože sa im môžem viac priblížiť. Na mysli mám napríklad Terezku Páleníkovú.
Dominika: Ja som práveže za veľký vzor, keď ešte hrávala, považovala jej sestru Martu. Keď chodím v lete na basketbalové kempy ako trénerka, vždy som k nej tak vzhliadala. Mala svoje kvality nielen na ihrisku, ale aj mimo neho, zaujali ma aj jej ľudské vlastnosti.
“Nevedeli sme nájsť spoločnú tému, ale basketbal nás vždy spájal. Teraz už máme veľmi blízky vzťah a navzájom si naše zápasy okomentujeme.
„
Dominika, spomínate kempy. Koho trénujete?
Dominika: S trénovaním som začala ešte vo Zvolene. Počas posledných dvoch rokov som bola asistentkou trénera pri starších mini žiačkach. Tento rok v Karlovej Vsi v Bratislave som bola asistentkou pri mladších mini žiakoch – chlapcoch. S deťmi ma to veľmi baví, sú veľmi hravé a učíme ich len základy basketbalu. V budúcnosti by som sa chcela venovať trénovaniu, takisto aj psychológii, najmä tej športovej, ktorú chcem ďalej študovať a potom sa od toho odraziť.
Je nejaký moment z vašej kariéry, ktorý vám utkvel v pamäti? Aké najväčšie úspechy ste dosiahli?
Federika: Sú to vlaňajšie majstrovstvá Slovenska, keďže dovtedy som nič podobné neabsolvovala. Získala som tam aj množstvo skúseností, takže pre mňa je to zatiaľ taký najväčší moment mojej doterajšej kariéry. Najväčšie úspechy som dosiahla na veľkých turnajoch v Prahe a Ostrave. Medailu z majstrovstiev Slovenska ešte nemám a dúfam, že sa mi to podarí tento rok.
Dominika: Nedá sa vypichnúť jediný moment. Celkovo ma bavila moja posledná juniorská sezóna, tam sme odohrali veľmi dobré zápasy, ale nepodarilo sa nám dostať sa na slovenský šampionát. Veľmi ma bavili aj víkendové turnaje. Pamätám si turnaje v Prahe, Ostrave alebo v Košiciach. A keď sa nám podaril ešte aj úspech, tak to bolo len bonusom. Asi za najväčší úspech považujem, keď sme na turnaji v Berlíne skončili druhé. Vo finále sme prehrali s fínskou mládežníckou reprezentáciou o 4 body.
Sníva o olympiáde, najradšej má pizzu. Športové naj Andreja Antošku Čítajte Ako ste vy osobne prežívali obmedzenia počas vrcholu pandémie nového koronavírusu na Slovensku? Nechýbal vám basketbal? Ako ste sa udržiavali vo forme?
Dominika: Nám už hneď po prvom zápase v marci zrušili sezónu. Snažila som sa individuálne trénovať a keď sa už dalo chodiť na ihriská, tam sme si spolu aj so sestrou chodili hádzať na kôš. Momentálne si chodievame zahrať vo Zvolene raz do týždňa, ale cítim, že keď trénujem individuálne, je to trošku náročnejšie.
