KRUPINA. Mladá dievčina ukazuje objemný fotoalbum, namiesto fotografií v ňom má úhľadne zoradené eurobankovky. S nominálnou hodnotou nula.
„Hodnota celého albumu?,“ pozastaví sa nad našou otázkou. „Cena nového auta,“ povie bez rozpakov Monika, ktorá prišla do Krupiny zo Senca.
Je sobota pred pol deviatou ráno a pred krupinským múzeom je taký rad ľudí, že jeho koniec nevidieť, siaha až do parku. Za rohom sa točí hore miernym svahom, plné sú aj schody vedúce do parku.
Ľudia však prišli pripravení; vyzbrojení občerstvením aj kempingovými stoličkami. Hoci sa brány múzea za polhodinu otvoria, vedia, že čakanie na to, kým sa dostanú dovnútra, bude dlhé a vyčerpávajúce.
„Už sa to blíži,“ povie spokojne hlava rodiny, ktorá si vydrela výsadu prvého v rade. Dorazili totiž prví. Už v pondelok krátko po šiestej ráno.
