ZVOLEN. Dlhoročná opora MVK Zvolen má za sebou úspešnú kariéru. Tridsaťpäťročný volejbalista sa narodil narodil v Brezne, avšak s rodičmi žil v Nemeckej, ktorú volejbalový svet pozná ako Dubovú.
S volejbalom začal v 7. ročníku základnej školy. V rovnakej telocvični sídlil aj klub Petrochema Dubová, takže mal všetko pod nosom. A navyše, jeho starý otec bol pri založení klubu a tiež v ňom hrával.

Začiatky mal zaujímavé, pretože pred volejbalom sa venoval hre na klarinete, jeho mamina je učiteľkou hudby. Takže jeho začiatky so športom boli opatrné, ako nám sám so smiechom prezradil, muselo to byť opatrne cez prsty, pretože ich potreboval na klarinet. Ale základnú umeleckú školu sa mu podarilo úspešne dokončiť aj popri hraní volejbalu. V súčasnosti so svojou mladou rodinkou žije na Ostrej Lúke.
Viac o sebe nám už v rubrike Športové naj prezradil sám.
Najväčší úspech
Rodinným je jednoznačne narodenie môjho syna a dennodenné sledovanie jeho pokrokov.
Ak sa bavíme o športovom, tak v úplných začiatkoch úspešné reprezentovanie krajiny v kadetskej a juniorskej kategórii na majstrovstvách Európy a sveta. Neskôr sa to zmenilo na popredné umiestnenie v posezónnych štatistikách. Ale hlavne určite ako každého športovca najviac potešia medaily z líg – bronz s Petrochemou Dubová, VK Prievidza a hlavne striebro so Chenois Volley Ženeva.
Najväčší trapas
To bolo podľa mňa z mojich volejbalových začiatkov. Tam, kde sa zrodila aj moja prezývka Zufi. Chcel som trafiť blok zo spodu a vytĺcť ho, lenže namiesto toho som napálil loptu priamo do stropu (úsmev). Hneď sa spustil strašný smiech.
Najkrajší smeč/výmena/blok
Pfu, tak toto je naozaj veľmi ťažké. Myslím si, že nemám to naj. Úžasný pocit je vždy, keď dáte perfektný blok (voláme to 100-200), ktorý ukončí dlhú výmenu. Alebo ak sa mi ešte stále podarí smeč do debla (tesne za sieť) a v hale počuť šum a výskot divákov (úsmev).

Najväčší súper/rival
Každú sezónu sa ukázal niekto (úsmev). Počas mojej bohatej kariéry som mal česť hrať proti veľa perfektným svetovým hráčom. Ak by som mal ale vybrať niekoho konkrétneho, tak čo by som to bol za Slováka, keby som nesúperil s Čechmi (úsmev). Konkrétne to boli Aleš Holubec a Jan Štork. Ešte aj teraz si rád pozriem českú extraligu a zaspomínam si na týchto šikovných hráčov, proti ktorým som mal tú česť hrať.
Najväčší vzor
Určite sú to rodičia. Oni mi ukazovali svet, ako funguje a ako sa v ňom snažiť pohybovať a riešiť veci.