ZVOLEN. Jana Zrubecová je známa zvolenská krasokorčuliarka, ktorá v súčasnosti pôsobí ako hlavná trénerka v Športovom krasokorčuliarskom klube mesta Zvolen a taktiež ako trénerka techniky korčuľovania v hokejových triedach vo viacerých slovenských kluboch.

Sympatická Zvolenčanka sa od roku 2002 venuje aj power skatingu, zúčastňuje sa na hokejových kempoch.
Janu Zrubecovú môžu fanúšikovia poznať aj z účinkovania v úspešných ľadových šou – Mrázik na ľade, Máša a medveď na ľade či Angry Birds on Ice.
Najväčší úspech
Keď som bola aktívnou športovkyňou, boli to viacnásobné medailové umiestnenia v Slovenskom pohári a na majstrovstvách Slovenska a 6. miesto v Európskom pohári juniorov. Po skončení súťažného krasokorčuľovania to je účinkovanie v ľadových šou – Mrázik na ľade (Česko a Slovensko 1999 – 2000, 2010 – 2011), Máša a medveď na ľade (Česko, Slovensko, Estónsko, Srbsko, Slovinsko, Chorvátsko, Spojené arabské emiráty – Abu Dhabi, Indonézia – Jakarta 2015 – 2019), a momentálne je to šou Angry Birds on Ice (Slovensko a Poľsko 2020).
Najväčší trapas
Osobne si dávam dosť pozor, aby bolo čo najmenej trapasov, ale som len človek, čiže i napriek tomu sa občas nejaký stane. Ale nespomínam si, ktorý by mal pomenovanie NAJ. Napríklad, nedať si dole chrániče pri vstupe na ľadovú plochu, to sa stane, myslím, každému, ale rovnako si myslím, že sa mu to stane len jedenkrát za život a potom si na to dáva maximálny pozor, keďže ide zväčša o dosť nepríjemný pád.
Najťažší skok
Skoky som vo všeobecnosti mala rada, ale skokové kombinácie, kde druhým skokom bol rittberger, tak tej som sa snažila vyhýbať, ak to šlo.
Najväčší súper/rival
Tréma? Ak môžem za svojho najväčšieho súpera povedať trému, tak potom to je/bola práve ona. Čím som staršia, tým som väčší trémista – pocit zodpovednosti bol a je u mňa dosť silný. Aby všetko vyšlo, ako má, aby som nespadla, aby som nesklamala seba a hlavne najbližších, a aj napriek tomu, že už aktívne nesúťažím, mávam trému aj teraz, keď účinkujem v ľadových šou.

A ešte keď viem, že v hľadisku sedia moji najbližší, ostatní v zákulisí ma nespoznávajú – z človeka, ktorý zväčša všetkých upokojuje a uisťuje vo veciach, kde si nie sú istí, tak povzbudzuje, sa mením na nervózneho leva v klietke, na ktorého je najideálnejšie nič nehovoriť, nepýtať sa a nechať ho samého a vôbec si ho nevšímať (smiech).
Najväčší vzor
Z detských čias to bola jednoznačne nemecká krasokorčuliarka Katarina Wittová.