ZVOLEN/DETVA. Kto z hokejových fanúšikov by si nepamätal legendárnu zvolenskú „trinástku“?
Detviansky rodák Dušan Pohorelec sa natrvalo vryl do pamäti fanúšikov, patril medzi obľúbených hráčov.

V drese Zvolena odohral počas aktívnej hráčskej kariéry s prestávkami 7 sezón. Záver kariéry strávil v rodnej Detve, v kluboch HK Detva a MHK Blesky Detva.
Za najväčší úspech jeho kariéry sa dá považovať majstrovský titul so Zvolenom v sezóne 2000/2001. Pohorelec si vyskúšal aj legionársky chlebík, keď obliekal dresy českého Havířova, nemeckého Wolsburgu, britského Gildform Flames a chorvátskeho Medveščaku Záhreb.
Počas aktívnej hráčskej kariéry Pohorelec reprezentoval Slovensko v 54 zápasoch, v ktorých strelil 14 gólov. Zúčastnil sa na Zimných olympijských hrách 1994 v nórskom Lillehammeri, kde so slovenskou reprezentáciou dokráčal až do štvrťfinále proti Rusom, na ZOH odohral 5 duelov. Slovensko reprezentoval aj na MS C kategórie v roku 1994, v šiestich dueloch si pripísal 5 kanadských bodov.
V súčasnosti 47-ročný Dušan Pohorelec pôsobí ako tréner dorastencov HKM Zvolen. Bývalý útočník je pohodový, priateľský a skromný človek, čo potvrdil aj pri odpovediach v rubrike Športové naj.
Najväčší úspech
Za svoj najväčší úspech považujem to, že som si mohol zahrať s viacerými skvelými hokejistami, ktorí znamenali veľa či už v slovenskom, alebo svetovom hokeji.

Ak by som mal niektorých menovať, mohol by som na niekoho zabudnúť, a to by som nerád, ale predsa spomeniem aspoň dvoch – bratia Peter a Anton Šťastní. Hrať v jednom útoku s týmito legendami bolo niečo nezabudnuteľné.
Najväčší trapas
Trapasy sa za tie roky určite nejaké nazbierali, no jeden mi utkvel v pamäti najviac. Keď som začínal ako junior hrávať za seniorov Zvolena. Nezabudnem na zápas v Martine, kde hrával jeden veľmi šikovný hráč, ktorý bol veľmi malého vzrastu, ale robil nám v zápase veľké problémy. Neviem, čo mi to napadlo, ale rozhodol som sa, že ja som ten, kto ho poriadne "osolí "o mantinel.
Dopadlo to tak, že som od neho odletel ako handrová bábika, nevedel som, čo mám robiť skôr. Či sa prášiť od snehu alebo si utrieť soplík z mriežky. Divákov som náramne pobavil. Na striedačke mi starší hráči vysvetlili, že oni to na neho ani neskúšajú. Mimochodom, bol to chlap, čo robil okrem hokeja kanoistiku. Od tohto zápasu som sa zrazil so súperom, len keď on vletel do mňa.
Najkrajší gól
Nepatrím k hráčom, ktorí si pamätajú góly, ktoré strelili a opíšu vám ich do najmenších detailov. Ja som sa tešil z každého jedného gólu, ale ešte viac ma potešilo, keď som mohol spoluhráčom prihrať na gól.